Ranný plán: Digitálny obraz krajiny naberá reálne kontúry

Pridané dňa: 12.12.2023

zdroj: UUPV SR (na fotke zľava - Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom, Martina Zeleňáková, Technická univerzita v Košiciach, Milota Sidorová, podpredsedníčka UUPV SR, Martin Hypký, predseda UUPV SR a Pavel Machava, riaditeľ Tlačového odboru UUPV SR)

Počas druhého decembrového týždňa sa v priestoroch nášho úradu konal už štvrtý Ranný plán. Témou posledného stretnutia so stakeholdermi a novinármi v tomto roku bola tvorba digitálneho obrazu krajiny. Pozvanie predsedu nášho úradu Martina Hypkého a podpredsedníčky Miloty Sidorovej prijali takmer štyri desiatky hostí. O tom, čo všetko sa už podarilo a prečo je práve digitalizácia nosnou kostrou v územnom plánovaní a výstavbe, sme diskutovali spolu s Martinou Zeleňákovou z Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) a Petrom Antalom, primátorom mesta Žiar nad Hronom.

Digitálny obraz krajiny pomôže nielen aktívne tvoriť územnú identitu Slovenska, ale aj virtuálne overovať prínosy či prípadné riziká významných stavebných zámerov. Za pilotné územie na skenovanie bol zvolený Žiar nad Hronom, pretože obsahuje všetky parametre územia ako sú verejné priestranstvá, obytné zóny, priemyselné a poľnohospodárske zóny, infraštruktúra, lesy, lúky a voľná príroda. Teda veľmi reprezentatívne územné zložky, ktorých skenovanie a spracovanie získaných dát treba pilotne vyskúšať predtým, ako sa začne robiť celoplošne. O tom, aké výhody môže už dnes čerpať zo získaných dát práve mesto Žiar and Hronom hovoril počas svojho vystúpenia jeho primátor Peter Antal.

Dôležité bolo dáta nielen zozbierať, ale aj overiť správnosť údajov. Ako počas svojho vystúpenia uviedla Martina Zeleňáková z Technickej univerzity v Košiciach: „Zber dát prebiehal nielen prostredníctvom skenovania územia, ale taktiež v spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí (napr. dendrológmi) na korekciu údajov. Naše tímy preverovali rôzne metódy zberu dát, ktoré sú vhodné na kompletizáciu jednotlivých parametrov. Je dôležité všetko správne otestovať, aby sme zvolili ten najefektívnejší spôsob, z ktorého budeme pri vytváraní digitálneho obrazu krajiny profitovať najviac.“ Zároveň dodala, že univerzitné tímy riešia šesť štúdií uskutočniteľnosti (Proof of concept), z ktorých bude následne možné vyskladať celkový obraz skenovaného územia.
 

Prvé kroky máme úspešne za sebou

Koncept realizovateľnosti spracovania digitálnych modelov územia a stavieb sa overuje v oblasti dendrológie, inteligentného plánu zóny, oznámenia o stavbe, stavbe rodinného domu, monitorovania podzemných sietí a projektu stavby cesty.

„Prvé kroky k vytvoreniu celkového digitálneho obrazu krajiny už máme úspešne za sebou. Oblasti, ktorým sa TUKE venuje, boli zvolené s cieľom nájsť, navrhnúť a overiť spôsob, akým sa tieto komplexné agendy dajú previesť do digitálneho sveta. Po overení realizovateľnosti sa vybrané spôsoby špecifikujú do parametrov zadania pre informačný systém,“ ozrejmuje postupy Martin Hypký, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ako dodal, vytvorenie digitálneho obrazu krajiny je kľúčové pre lepšie plánovanie a využitie územia. Navyše, s pribúdajúcimi dátami budú z toho postupne čerpať výhody aj obyvatelia.

„Prvé hmatateľné, konkrétne pozitívne dopady vidíme už teraz. A to v reálnom presahu na územné plány našich miest a obcí. TUKE pracovalo na tvorbe pilotného digitálneho obrazu krajiny na území okresu Žiar nad Hronom, v ktorom vytvorili budúci územný plán v novom národnom štandarde. Skrátka z nečitateľného papiera spravili živý dátový model s vrstvami, terénom, stromami a budovami,“ dopĺňa Milota Sidorová, podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Záujem publika o túto tému bol značný, čo potvrdila aj živá diskusia po úvodnej časti. Rečníci sa sústredili nielen na popísanie všeobecných postupov, ale aj na čo najzrozumiteľnejšie vysvetlenie jednotlivých štúdií uskutočniteľnosti.
 

Čo skúmame v rámci jednotlivých štúdií?

Cieľom štúdie realizovateľnosti v oblasti dendrológie je naučiť umelú inteligenciu klasifikovať zeleň z viacerých hľadísk. Zber údajov prebiehal územným laserovým skenovaním v troch časových obdobiach. Zozbierané mračná bodov sa následne klasifikovali. Na korekciu údajov boli využité vstupy od dendrológa, ktorý zaevidoval vyše 500 stromov a identifikoval nielen to, o aký strom ide, ale sledoval aj jeho obvod, priemer koruny či vitalitu. Výstupy z týchto meraní nám do budúcna dajú informácie napríklad aj o tom, koľko zelených plôch potrebujeme navrhovať do jednotlivých území.

Štúdia zameraná na inteligentný plán zóny overuje koncepty v rovine spracovania územnoplánovacej dokumentácie pre zefektívnenie zavádzania novej legislatívy v oblasti územného plánovania do praxe. Tím expertov TUKE analyzuje, overuje a testuje koncept nasadenia moderných územných plánov budúcnosti a koncept fungovania digitálneho obrazu krajiny v oblasti územného plánovania.

Koncept štúdie realizovateľnosti stavby rodinného domu posúva spracovanie z 2D roviny do roviny 3D. Účelom je definovať nielen metódy, ale aj softvéry, ktoré by dokázali správne čítať model objektu. Pri digitálnom obraze je možné ísť do vysokej miery detailov, ktoré posúvajú projektovú dokumentáciu do úplne iného levelu.

Cieľom štúdie realizovateľnosti monitoringu podzemných sietí bolo zistiť a identifikovať, kde je daná sieť umiestnená. Reálna poloha siete sa môže meniť, často aj prírodnými vplyvmi. Napriek tomu, že podklady technickej infraštruktúry sú dosť detailné, nemusia byť reálne - to ukázali aj merania v meste Žiar nad Hronom, ktoré potvrdili zmenu trasovania potrubia. Práve táto skutočnosť je dôležitá pri realizácii všetkých väčších stavebných zámerov.

Zdieľať tento článok

Twitter Facebook LinkedIn