BRATISLAVA - Pokuta od Úradu vládneho auditu za zmluvu s Technickou univerzitou v Košiciach (TUKE), ktorú podpísalo bývalé vedenie úradu za 8,5 milióna eur. A k tomu trestné oznámenia nielen zo strany úradu, ale aj Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Viac o zisteniach kontrolných orgánov, hospodárení a konkrétnych opatreniach. Témou rozhovoru sú aj zmeny v stavebnej legislatíve, elektronizácia procesov a strategické dokumenty štátu. Rozprávali sme sa s predsedom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Milanom Valašíkom.
 

Pred rokom ste upozorňovali na nevýhodnú zmluvu s Technickou univerzitou v Košiciach za 8,5 milióna eur. Čo bolo obsahom zmluvy?

- Zjednodušene povedané, išlo o výskum Digitálnej dvojičky. Zmluvu o výskume uzavrelo bývalé vedenie úradu s Technickou univerzitou v Košiciach napriek tomu, že podľa jej obsahu by mohlo ísť o zmluvu o dielo. Pred rokom som na tlačovej konferencii upozorňoval, že táto zmluva bola uzavretá netransparentne, nevýhodne a za extrémne vysokú sumu - takmer 9 miliónov eur.  

Čo ste robili so zmluvou, ktorú ste si našli „na stole“?

- Bezprostredne po mojom nástupe som vyzýval univerzitu na dodanie kompletných výstupov vyplývajúcich zo zmluvy. TUKE ešte za bývalého vedenia úradu dodala len parciálne, čiastkové plnenia. Tie však v našom prostredí nevieme spustiť, aplikovať. Univerzitu sme opakovane vyzývali na odovzdanie diela, no k dnešnému dňu sa tak nestalo. Okrem toho od univerzity žiadame vrátenie nespotrebovaných finančných prostriedkov v sume 1,2 milióna eur, ale ani tie nám neboli zatiaľ vrátené. 

V tom čase ste spomínali aj trestnoprávnu rovinu. NKÚ už začal konať.  Aké kroky ste podnikli na úrade?

- V čase, keď som nastúpil na úrad, začal NKÚ na úrade vykonávať kontrolu. Ich prvé zistenia v podstate kopírovali informácie, ktoré som už minulý rok prezentoval na tlačovej konferencii. Dovolím si povedať, že môj odhad problémových častí bol takmer stopercentne v súlade so zisteniami NKÚ. Následne NKÚ na úrade urobil druhú kontrolu, ktorá bola zameraná výlučne na zmluvu s TUKE. Zároveň vykonával kontrolu aj na univerzite. Závery potom odstúpil orgánom činným v trestnom konaní. Závery, ktoré sa týkali nášho úradu, sme spracovali, pripravili do ucelenej podoby a začali sme aj my podnikať právne kroky na vyriešenie celej situácie. Nedávno do celého procesu vstúpil aj Úrad vládneho auditu, ktorý začal voči nám správne konanie. Ich zistenia opäť potvrdili to, čo sme hovorili. Momentálne od nás žiadajú vrátiť do štátneho rozpočtu celkovú čiastku, ktorá bola poskytnutá TUKE. Problém je veľmi komplikovaný a časovo náročný. Zatiaľ sme podali 7 trestných oznámení na Generálnu prokuratúru, ktorá nám oznámila, že už vo veci začala konať. Zároveň evidujem dožiadanie z Krajskej prokuratúry v Košiciach. To znamená, že konanie prebieha aj tam. Uvidíme, ako sa s celou záležitosťou vysporiadajú orgány činné v trestnom konaní.  

Okrem toho, že do rozpočtu máte vrátiť plnú sumu za zmluvu, akú pokutu ste dostali od Úradu vládneho auditu? 

- Od Úradu vládneho auditu sme dostali pokutu 100-tisíc eur, voči ktorej sme sa odvolali. Zároveň od nás žiadajú vrátenie sumy vo výške viac ako 8,5 milióna eur. V zásade ide o vrátenie celej sumy, ktorá bola TUKE poskytnutá.

Trestné oznámenia sú podané, ale ako z kruhu von? 

- Tak ako som ja zdedil zmluvu s TUKE, tak ju zdedil aj súčasný rektor Peter Mészáros. Máme za sebou už niekoľko rokovaní a ďalšie nás ešte čakajú. Obaja sa snažíme situáciu korektným spôsobom vyriešiť. Všetci vieme, kde je problém a kde sa stala chyba. Teraz hľadáme riešenia, či to, čo bolo parciálne dodané, budeme vedieť použiť alebo nie. Nehovoríme o trestnoprávnom konaní, to necháme na orgány činné v trestnom konaní, ale o civilnom procese. Kam sa vieme v tomto spore dostať a akým spôsobom z neho von. Na oboch stranách na tom v súčasnosti pracujú celé tímy právnikov.

Správa NKÚ je jedna vec, ale aké opatrenia ste na úrade prijali, aby sa podobný incident nestal do budúcna? 

- Po správach NKÚ sme odstránili zistené nedostatky. Ihneď sme prijali opatrenia v zmysle správy NKÚ, ktoré sme aplikovali do praxe. Zároveň sme NKÚ v zákonných lehotách predložili informáciu o prijatých opatreniach aj o ich realizácii. Požiadavky NKÚ boli splnené na 100%. Opatrenia sú dnes plne aplikované a realizované na úrade. V podstate sme celý úrad nastavili podľa metodiky a postupov NKÚ. Som presvedčený, že dnes v tejto oblasti môžeme ísť príkladom. 

Máme obdobie konsolidácie a šetrenie je top témou v celej spoločnosti. Už minulý rok úrad do rozpočtu vrátil 18 miliónov eur. Vrátite aj tento rok peniaze do rozpočtu a koľko ľudí musíte prepustiť pre plánovanú konsolidáciu?

- Minulý rok sme do štátneho rozpočtu vrátili spomínaných 18 miliónov eur. Vyhodnotili sme, že táto suma bola naplánovaná na veci, ktoré nie sú úplne nevyhnutné pre chod úradu. Tento rok vrátime približne rovnakú sumu. Čo sa týka zamestnancov, náš úrad nebude prepúšťať. Sme novým úradom, ktorý implementuje nový Stavebný zákon. Pribudla nám agenda. Okrem iného pod naše regionálne úrady a úrad prešiel štátny stavebný dohľad. V rámci plánovanej konsolidácie sme neprepúšťali. Naopak, prijali sme okolo 170 ľudí a stále potrebujeme prijímať ďalších, pretože náš úrad a naša agenda je skutočne extrémne rozsiahla.

Tento rok vláda SR schválila strategický dokument z dielne vášho úradu – Architektonickú politiku Slovenska. Budúci rok na rokovanie vlády predkladáte ďalší zásadný materiál – Digitálny obraz krajiny. Prečo sú tieto dokumenty pre Slovensko kľúčové? 

- Ide o strategické dokumenty nielen z pohľadu Slovenska, ale aj z pohľadu Európskej únie. Moji kolegovia už spomínali na viacerých fórach, že architektonickú politiku majú okrem Slovenska a Bulharska všetky krajiny Európskej únie. Teraz už na nej pracuje aj Slovensko. Ide o implementáciu štandardných noriem do prostredia, výstavby, životného prostredia, infraštruktúry a celkovo do toho, ako má moderná európska krajina vyzerať. Architektonická politika je prvou parciálnou časťou, ktorú sme pripravovali. Teraz tvoríme dokument Digitálny obraz krajiny. Ide v princípe o zdigitalizovanie celého územia Slovenskej republiky. Uvediem príklad - keď si chcete kúpiť pozemok, vložíte ho do systému a namiesto klasickej územnoplánovacej informácie vám systém vygeneruje, aký objekt na mieste môžete postaviť. Dostanete informáciu o maximálnej výške, kubatúre, metroch štvorcových alebo iných limitoch. Už v prvom procese budete vedieť, či pozemok má alebo nemá hodnotu. Digitálny obraz krajiny bude pre všetkých zdrojom konkrétnych informácií.  V stavebných procesoch sme už o krok ďalej. A to vďaka novému Stavebnému zákonu a Portálu výstavby. Cieľom Digitálneho obrazu krajiny je mať úplne digitálne Slovensko. 

Vyzerá to tak, že pôjde o veľkú časovú úsporu.

- Skutočne sa ušetrí veľké množstvo času. Ak sa nám zmeny, ktoré priniesol nový Stavebný zákon, podarí implementovať čo najrýchlejšie, dovolím si povedať, že stavebné konanie – tak ako ho zamýšľal tvorca zákona - Ministerstvo dopravy SR -  sa môže skrátiť na dni, prípadne na niekoľko desiatok dní. Účinnosťou nového Stavebného zákona najviac kompetencií prešlo na váš úrad. Implementujete legislatívu do praxe. 

Aké sú doterajšie poznatky o novej legislatíve, bude sa meniť?

- Myslím si, že implementácia a aplikácia nového Stavebného zákona je jedným z významných úspechov nášho úradu. K 1. aprílu 2025 sme spustili aj Portál výstavby, vďaka ktorému elektronizujeme a postupne budeme digitalizovať stavebné procesy. Som veľmi rád, že portál dnes využívajú tisíce ľudí. Aktuálne evidujeme podania v desiatkach tisícoch, čo jasne potvrdzuje, že jeho uplatnenie v praxi sa ukazuje ako prínosné. Stavebný zákon je nový a ako každý nový zákon nie je na sto percent dokonalý. Z môjho pohľadu napĺňa svoj účel, pre ktorý vznikol. Pri každej novej právnej úprave sa prirodzene objavia nejaké nedostatky. Náš úrad systematicky zbiera podnety od verejnosti, stavebných úradov, našich regionálnych úradov, stavebných inžinierov, architektov a ďalších, ktoré priebežne vyhodnocujeme a spracúvame tak, aby sa mohli legislatívne zapracovať. Naším cieľom je čo najviac zrýchliť a zjednodušiť procesy a postupne zlepšovať zákon a jeho uplatňovanie v praxi.

Smerom k úradu zaznievajú hlasy, že nedostatočne školíte v novej stavebnej legislatíve. Čo hovoríte na tieto výčitky?

- Môžem sa len pousmiať. Školíme  všetkých, čo nás požiadajú, a ktorí to potrebujú na výkon svojej práce. Ide o odbornú verejnosť, pracovníkov stavebných úradov či všetkých kompetentných. Dokonca si dovolím povedať, že sme od 1. apríla do dnešného dňa vyškolili takmer 7000 ľudí, čo nie je maličkosť. Odmietam tvrdenia, že neškolíme a nevzdelávame ľudí, hoci to nie je gro našej agendy. Vzdelávame v maximálnej možnej miere. Úrad má svoje kapacity a možnosti, ktoré môžeme prenášať do praxe. 

S akými plánmi a výzvami vstupujete do roku 2026?  

- Plánujeme pokračovať v nastavenom tempe. Chceme rozvíjať úrad, jeho aktivity a činnosti smerom k verejnosti, ale aj dovnútra. Náš úrad implementoval model kvality CAF. Ide o európsky uznávaný model kvality hodnotenia úradu. Je to model, ktorý umožňuje všetkým zamestnancom – od referentov, technický personál až po riaditeľov – vyjadriť sa ako úrad funguje, s čím sú nespokojní a čo by zlepšili.

Spätná väzba od zamestnancov je dôležitá.

- Áno, je. Vďaka modelu CAF môžu zamestnanci nezáväzne a bez obáv poslať vedeniu informáciu, či sa im niečo páči alebo nepáči. Práve tento európsky model sme implementovali aj na našom úrade. Osobne si myslím, že na konci dňa ho zavedú všetky ústredné orgány štátnej správy. Implementovať ho môžu aj obce a všetky inštitúcie. Som hrdý, že sme tento model spustili a zároveň som hrdý na všetkých ľudí, ktorí na úrade pracujú. Aktívne sa zapájajú do sebahodnotenia a do hodnotenia vedenia. Nie všetky správy sú dobré a ani nemajú byť. Z môjho pohľadu práve kritická spätná väzba posúva veci dopredu.