Predseda úradu Milan Valašík v relácii Téma v televízii TA3 s moderátorom Patrikom Jagerom zhodnotil svoj prvý rok vo funkcii. Hovoril o úspechoch, ale aj o veciach, ktoré bolo potrebné napraviť. Vysvetlil, prečo odmietol podpísať preberací protokol k nevýhodnej zmluve s Technickou univerzitou v Košiciach (TUKE) a vyjadril sa aj k citlivej téme výstavby baterkárne v Šuranoch.

V minulosti sme v televízii TA3 informovali o nevýhodnej zmluve uzavretej s Technickou univerzitou v Košiciach. Boli tam problémy, na ktoré ste upozorňovali aj vy. NKÚ teraz potvrdil, že zmluva s Technickou univerzitou v Košiciach je nevýhodná. Zmluvu podpisoval váš predchodca. Čo bolo jej predmetom? Priblížili by ste nám, aký je so zmluvou problém? 

Jednou zo zákonných povinností Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR je tvorba takzvanej Digitálnej dvojičky alebo Digitálneho obrazu krajiny. V princípe ide o digitalizáciu územného plánovania a stavebného konania, výsledkom čoho by mal byť 3D model Slovenskej republiky. Vytvoriť by sa mala 3D mapa, kde by boli digitálne vyobrazené stavby, cesty či siete. Vlastne všetko, čo je pod zemou alebo nad zemou.

Môj predchodca na tento projekt uzavrel zmluvu, na ktorú som po nástupe do funkcie upozorňoval. Ako právnik musím povedať, že som hneď videl prvý problém v tom, že to bola zmluva o výskume prostredia a o výskume možností, akým spôsobom vkladať dáta do digitálnej platformy. Nevedel som sa stotožniť s tým, že sa bavíme o výskume. Okrem toho bola zmluva uzavretá veľmi narýchlo. Keďže sa jednalo o výskum, tak sa obišlo verejné obstarávanie. Zmluva bola uzavretá na sumu 8,2 milióna eur, ktoré boli hneď zálohovo vyplatené v podstate do 30 dní od uzavretia zmluvy. Výsledok sme však zatiaľ nejakým spôsobom nedobyli. Takže je to vec, ktorá tu visí vo vzduchu a s ktorou sa musí náš úrad nejakým spôsobom vysporiadať.

Dal vám Najvyšší kontrolný úrad za pravdu? 

Najvyšší kontrolný úrad, tesne pred mojím nástupom do funkcie predsedu, vykonal na našom úrade kontrolu. Jednou z mnohých vecí, ktoré boli vytknuté, bola, samozrejme, aj zmluva s TUKE. Bezprostredne po nej sme začali s právnymi procesmi, ktoré by mali celý problém riešiť a dôjsť k nejakému záveru. NKÚ však následne opäť otvoril kontrolu, ktorá sa zamerala už výlučne na zmluvu s TUKE a na procesy spojené s jej uzatváraním. NKÚ vykonával kontrolu aj na Technickej univerzite v Košiciach. Po jej skončení už môžem povedať, že Najvyšší kontrolný úrad verifikoval to, čo som avizoval na začiatku. Verifikoval, že zmluva nie je v poriadku a jednoducho musíme vyvodiť závery. Máme správu najvyššej kontrolnej inštancie Slovenskej republiky. Už to nie sú len moje tvrdenia. Spustili sme preto okamžite po zverejnení správy občianskoprávne procesy a aj trestnoprávne procesy. Zvažuje aj odstúpenie veci na Generálnu prokuratúru.

Čo by mal priniesť Digitálny obraz Slovenska? Aká bola predstava? Mohlo by to napríklad zjednodušiť povolenia, realizáciu stavieb a tak ďalej? 

Digitalizácia vo všetkých oblastiach, nielen v stavebníctve, je fenomén dnešnej doby. Myslím, že je to vec, ktorá sa už nebude dať nikdy obísť. V princípe digitalizácia zjednoduší, či už územno-plánovacie konanie alebo stavebné konanie všetkým účastníkom. A to ako stavebníkom, projektantom, stavebným inžinierom, tak na druhej strane aj dotknutým orgánom alebo inštitúciám. Digitalizácia je nevyhnutný proces, ktorý tu musí prísť. Vrátil by som sa k tomu, že výsledkom zmluvy, ktorú sme mali s technickou univerzitou, mala byť práve platforma, ktorá by bola základom digitalizácie. Do nej by mali ostatní vkladať jednotlivé digitalizované body a vytvárať tak digitálny obraz.

Bol vám odovzdaný spomínaný digitálny obraz zo strany TUKE? 

Čo sa týka plnenia predmetnej zmluvy, tak ešte za môjho predchodcu boli preberané preberacími protokolmi niektoré parciálne časti. Z 99 % to bola len práca alebo nejaká hodinová odmena za výskum. Keď som nastúpil na úrad, tak kuriozitou bolo, že tým, že dodávky meškali, tak už môj predchodca zriadil takzvaný riadiaci výbor, ktorý mal niekoľko členov. Hlasovalo sa však rovnomerne. Dodávateľ aj odberateľ mali rovnaký počet hlasov, čo je jedna z absurdít, s ktorými som sa taktiež nevedel stotožniť.

Platforma, ktorá nám mala byť dodaná, nám vo funkčnej verzii dodaná doteraz nebola. A to napriek tomu, že sme celý rok, ktorý som vo funkcii, tlačili na dodávateľa, respektíve na technickú univerzitu. Tvrdili nám, že im to funguje. Nám to však v našom prostredí nefungovalo. Nedokázali nám to dodnes predviesť v nejakom funkčnom modeli. Nebudem teraz hovoriť o nefunkčných prototypoch, čo je de facto nejaká fotografia, ale tie dáta, ktoré úrad očakával za tú extrémnu sumu, tie sme doteraz nedostali. Viac ako 8 miliónov eur za takúto činnosť je podľa mňa absolútne neprimerané.

Je nejaká možnosť vrátenia peňazí alebo aspoň časti? 

V Košiciach zostáva ešte 1,2 milióna eur ako nespotrebovaná časť plnenia. Opakovane ich preto vyzývame, aby nám túto sumu vrátili, ale zatiaľ k tomu nedošlo. Túto skutočnosť sme oznámili už aj NKÚ. Robíme všetky potrebné kroky a budeme musieť pokračovať aj v právnych postupoch smerom k vymáhaniu. Ďalším aspektom je, že uzavretá zmluva je pre úrad absolútne nevýhodná. Skončiť ju môžeme v princípe iba našim odstúpením, bez nejakých následných vyrovnaní alebo podpísaním záverečného preberacieho protokolu. Ten odmietam podpísať, keďže som nič nedostal. Respektíve som dostal niečo, čo nie je funkčné a obzvlášť za takéto peniaze. Nepodpíšem niečo imaginárne, čo nevidím alebo čo mi niekto nevie predviesť alebo ukázať. Takže momentálne sme v takom stave - aj čo sa týka ďalšieho plnenia, pokračovania zmluvy, stále ich vyzývame, aby nám dodali to, čo sme mali zadefinované. Budeme musieť podniknúť, ako som už spomínal, následné kroky či už občianskoprávne alebo trestnoprávne.

Váš úrad sa momentálne zaoberá témou baterkáreň v Šuranoch. Aktuálne sa o tejto výstavbe šíri množstvo rôznych informácií. Ľudia, ktorí žijú v Šuranoch, nesúhlasia s jej výstavbou a začali organizovať protesty. Bojujú proti tomu, aby tam baterkáreň stála. Ako je v celej veci zakomponovaný váš úrad? Môžete do procesu zasiahnuť?

Táto téma je veľmi citlivá. V regióne je spojená s občianskym odporom respektíve nespokojnosťou. Ľudia sa boja predovšetkým ekologických dopadov tohto projektu. Čo sa týka nášho úradu, my sme v tomto procesná inštitúcia. My vydávame stavebné povolenie. Odkedy som nastúpil na úrad, tak veľmi dbám na zákonnosť všetkých rozhodnutí a aj stále prízvukujem či krajským predsedom, ale aj všetkým pracovníkom, ktorí rozhodujú, že musíme rozhodovať striktne zákonne, bez výnimiek. Vôbec nie je dôležité, kto je zadávateľ, kto je objednávateľ. Dôležitá je zákonnosť.

Ak tomu správne rozumiem, tak procesy boli splnené, sú v rámci zákona. A teda nebol dôvod, aby to stavebné povolenie firma alebo staviteľ nezískala. Je to tak? 

Je potrebné povedať, že stavebné konanie je proces, kde keď splníte podmienky, ktoré predpisuje zákon, máte nárok na to, aby vám stavebné povolenie bolo vydané. Čiže pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky, vlastnícke vysporiadania a povolenia EIA či kladné vyjadrenia dotknutých orgánov, tak my vlastne ani nemáme na výber. Povolíme alebo nepovolíme. Tam už to nie je rozhodovacia právomoc v nejakom subjektívnom režime. Čiže pokiaľ je všetko zákonné, zákonom predpísané, splnené, my sme povinní takéto rozhodnutie vydať.

Evidujete, že obyvatelia organizovali protesty? 

Áno, evidujem, že obyvatelia Šurian protestovali. Rád by som však poznamenal, že ono to má dve stránky alebo dva aspekty. Náš úrad alebo teda náš regionálny úrad v Nitre bol kritizovaný, že rozhodol, respektíve vydal stavebné povolenie, bez toho, aby bola vydaná platná EIA. Chcem zdôrazniť, že toto nie je pravda. Úrad rozhodoval striktne zákonne. V častiach, v ktorých sme doteraz rozhodovali, bola EIA riadne vydaná odborom životného prostredia na okresnom úrade, ktorý je príslušný na vydávanie takzvanej malej EIA. To znamená, že všetky rozhodnutia, ktoré sme doteraz vydali, majú EIA. To, čo sa ľuďom mieša alebo to, čo je možno nejasné, je, že na niektoré časti v pokračovaní toho projektu, je potrebná veľká EIA, ktorú vydáva Ministerstvo životného prostredia SR. Takáto EIA zatiaľ vydaná nebola a tým pádom my sme ani v takomto projekte zatiaľ vôbec nerozhodovali. Doteraz vydané rozhodnutia boli vydané krajským úradom v Nitre podľa zákona a myslím, že tam nie je čo povedať, je to zákonne v poriadku.

Nový Stavebný zákon je účinný niekoľko mesiacov. Od toho obdobia vám pribudli nové kompetencie v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Dostali ste už nejaké podnety na čierne stavby? 

Ako ste spomenul, od 1. apríla 2025 pod nás patrí štátny stavebný dohľad. Za prvé tri mesiace evidujeme už takmer 2-tisíc podnetov. Musím zdôrazniť, že všetky podnety, ktoré prídu, evidujeme, registrujeme a zaoberáme sa nimi. Ľudia si však, žiaľ, niekedy mýlia inštitucionálnosť štátneho stavebného dohľadu s riešením napríklad susedských sporov.

Myslíte to tak, že sused udá suseda lebo mu robí zle, tak nech sa naňho pozrú?

Viacero podnetov, ktoré nám boli doručené, nespadajú do kompetencií štátneho stavebného dohľadu.

Napriek tomu ich musíte všetky preveriť? 

Náš úrad sa zaoberá každým podnetom. Pokiaľ sa jedná o nejaký susedský spor typu, konár mi rastie cez plot a jablká mi padajú na môj dvor, tak to nie je kompetencia štátneho stavebného dohľadu. V takýchto prípadoch ich odkážeme na civilný súd. Treba si uvedomiť, že štátny stavebný dohľad je pre stavebníctvo. To znamená napríklad, keď niekto stavia v rozpore s projektom či bez nejakých dodatočných stavebných povolení. Tých variant je viacero. Štátny stavebný dohľad má jasne zadefinované, kedy môže ísť vykonať dohľad a ako potom následne má postupovať pri udeľovaní následných sankcií.

Kde aktuálne evidujete najviac podnetov a kde naopak najmenej? 

Najviac podnetov je samozrejme v Bratislavskom samosprávnom kraji. Na druhom mieste je Žilinský samosprávny kraj a paradoxne najmenej podnetov má zatiaľ Košický samosprávny kraj.

Nový informačný systém, Portál výstavby, prevádzkujete od účinnosti novej stavebnej legislatívy. Zefektívnil sa vďaka nemu systéme? Ako to vyzerá v súčasnosti? 

Portál výstavby, ktorý sme spustili k 1. aprílu, je krokom do budúcnosti v stavebníctve. Podarilo sa nám ho spustiť relatívne komfortným spôsobom, či už pre občanov alebo dotknuté stavebné orgány. Poučili sme sa z Českej republiky, kde s takýmto portálom pri spúšťaní mali veľké problémy. Musím povedať, že portál je vyťažovaný do úrovne, ktorú som neočakával. Dnes je v ňom za 3 - 4 mesiace uložených už 6-tisíc projektov a podaných 10-tisíc žiadostí. Portál je živý organizmus, ktorý sa nejakým spôsobom snaží do seba absorbovať celé konanie a občanovi to celé zjednodušiť. Ako som povedal, je to živý organizmus. Funkcionality, ktoré portál má, stále rozvíjame. Dnes ich je 38 avšak každým týždňom, každým mesiacom, pribúdajú ďalšie a ďalšie.

Mojím cieľom je, aby takpovediac „do roka a do dňa“ Portál výstavby vyhodnocoval celé stavebné konanie. Teda, aby aj druhá strana odpovedala vo formulároch. To znamená, že keď niekto podá podanie, bude mať hneď v portáli, obrazne poviem, zelené háčiky, že všetko je v poriadku, čo skráti stavebné konanie na minimum. Ide o to, nielen zjednodušiť občanovi, stavebníkovi, povoľovací proces. Musíme myslieť aj na druhú stranu, na stavebné úrady, ktoré majú extrémne veľa agendy. Portál sa vyvíja do režimu, aby bol komunikačným nástrojom medzi občanom a štátom.

Doba nesmierne napreduje, súčasťou toho musí byť aj váš úrad, ktorý sa posúva aj v rámci elektronizácie. Cieľom vášho úradu je aj elektronizácia územných plánov miest a obcí. Darí sa vám vôbec presvedčiť mestá a obce, aby robili územné plány po novom? 

Na upresnenie, hovoríme o digitalizácii územných plánov. Do roku 2032 by mali mať všetky obce a mestá na Slovensku digitálny územný plán. Dnes je situácia taká, že náš úrad poskytuje dotácie na podporu tvorby digitálneho územného plánu. Musím povedať, že by som bol rád, keby bol záujem zo strany miest a obcí väčší. Tento rok požiadalo o dotácie približne 40 obcí, ktorým sme rozdelili 600-tisíc eur na podporu tvorby územných plánov. Množstvo z nich však na to stále nereflektuje. Takmer 40% obcí nemá žiadny územný plán, nieto ešte digitálny. Tento proces je taká sizyfovská práca. Je to o pomalom presviedčaní ľudí, o presviedčaní funkcionárov obcí, starostov, aby pochopili, že keď majú územný plán a keď ho majú digitalizovaný, tak im to zjednoduší činnosť. Neustále komunikujeme s obcami, avšak rozumieme, že aj čo sa týka portálov, je to niečo nové pre všetkých. Pre pracovníkov stavebných úradov, štátnu správu aj pre stavebníkov a projektantov.

K územným plánom preto robíme jedno školenie za druhým. Organizujeme webináre. Od apríla sme spravili už okolo sto vzdelávacích programov. Školili sme pracovníkov obecných úradov, mestských častí a odbornú verejnosť. Okrem toho máme k dispozícii online semináre či prednášky. Všetko sa dá nájsť zverejnené na našej stránke. Náš úrad zohráva v tomto skutočne veľmi náročnú úlohu. Naši zamestnanci sú vyťažení vzdelávacími aktivitami a školia po celom Slovensku. Nerobíme ich len niekde u nás v zasadačke. Sú to odborné konferencie či už zo stavebného segmentu, cestného hospodárstva alebo poľnohospodárstva. Taktiež prednášame na kongresoch rôznych komôr alebo stavovských inštitúcií o novom Stavebnom zákona a o jeho aplikačnej praxi.

Máte za sebou turbulentný rok, ktorý nebol veľmi jednoduchý, najmä keď chcete niečo posunúť vpred a mať dobré, pozitívne čísla a keď chcete zjednodušiť celý proces aj v rámci úradu. Čakajú vás však ešte ďalšie náročné mesiace. Práce zrejme teda nebude málo...

Nebude. Chcem poďakovať pracovníkom na úrade, či už na ústredí alebo na krajoch. Ľudia sú naozaj zavalení robotou. Stále nám niečo pribúda. Pribúdajú nám nové agendy, pribúdajú nám agendy, kde rozhodujeme v prvom stupni. Pracovná vyťaženosť je veľmi vysoká. Naši zamestnanci sa stretávajú s útokmi, s fyzickými útokmi zo strany niektorých ľudí, ktorí nie sú spokojní s rozhodnutím. Život prináša aj takéto veci. Musíme ich riešiť a poradiť si. Chcem sa aj touto formou ešte raz poďakovať všetkým ľuďom, ktorí na úrade pracujú, za trpezlivosť.