Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky bude ako gestor celý rok pripravovať strategický dokument celospoločenského významu Architektonická politika Slovenska (APS). Pracovná skupina, ktorá na úrade vznikla sa téme aktívne venuje už od januára. K spolupráci boli prizvaní aj odborníci zo Slovenskej komory architektov a z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Architektonická politika Slovenska má zásadným spôsobom zvýšiť kvalitu života a bývania v našej krajine. Viac o tejto téme nám v rozhovore prezradil podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Ivan Zizič.

Čo je to APS a kto všetko sa bude spoločne s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podieľať na jej tvorbe? 

Architektúra je všeobecne vnímaná ako umenie stavať. Jedná sa o prepojenie umeleckých, technických a ďalších disciplín s cieľom vytvoriť kvalitne vystavané prostredie. Vojtech Zamarovský definuje architektúru ako odraz kvality civilizácie či spoločnosti. APS bude konkrétne strategický nelegislatívny materiál s celoštátnou pôsobnosťou a jeho cieľom bude zlepšiť kvalitu vystavaného prostredia na Slovensku.

Ako ste už spomenuli, tak cieľom APS je zvýšiť kvalitu vystavaného prostredia. V súčasnosti však evidujeme oblasti, a to nielen u nás, ale aj v zahraničí, kde dochádza k zlej výstavbe a kde nie je dostatočne vyriešená infraštruktúra či zabezpečená verejná doprava. Kde vy vidíte najväčšie problémy v súčasnej výstavbe, a to či už z pohľadu architektúry alebo z územného plánovania? 

V rámci analytickej časti sme definovali problémy do troch hlavných oblastí. Udržateľnosť výstavby či rozvoja sídiel, kvalita stavieb a zvýšenie významu architektúry v spoločnosti, a teda na Slovensku ako takom.

Vymenovali ste nám základné problémy. Pomôže APS k ich odstráneniu? 

Pevne veríme, že áno. Definovali sme si už aj základné dôsledky, ktoré spomínané problémy priniesli. Jednak to je nekontrolovateľné rozširovanie sídiel na Slovensku, neudržateľné náklady na prevádzku miest, nedostatočné kvalitatívne parametre, ktoré sa definujú v rámci rozvoja daných miest, chátrajúce kultúrne dedičstvo či nedostatočné opatrenia, ktoré by zohľadňovali zmenu klímy. Okrem toho vnímame aj konflikt medzi historickým a moderným prístupom k architektúre či k budovám.

Výstavba či rekonštrukcia budov má zásadný vplyv aj na životné prostredie. Stretávame sa s tým nielen u nás, ale aj v zahraničí, že developeri nerozvážne nakladajú s prírodnými zdrojmi a orientujú sa skôr na kvantitu ako na kvalitu, prípadne chcú za krátku dobu mať čo najvyšší zisk a nezohľadňujú dlhodobý vývoj. Bude aj toto zohľadnené v Architektonickej politike Slovenska? 

Máme ambíciu pracovať aj s kvalitatívnymi cieľmi. Článok 44 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že štát má garantovať občanom právo na priaznivé životné prostredie, z čoho bude vychádzať aj APS. Náš úrad sa chce zasadiť o to, aby sme na Slovensku skutočne rozvíjali priaznivé životné prostredie. APS bude teda definovať a upravovať aj kvalitatívne respektíve kvantitatívne ciele developerov.

Veľkým problémom na Slovensku sú aj schátrané budovy či rozostavané skelety, ktoré roky nikto nevyužíva. Akým spôsobom sa APS bude stavať k tomuto problému? 

Ide o celospoločenský problém, ktorému sa dlhodobo nevenuje pozornosť v dostatočnej miere. Už niekoľko rokov si nesieme s tým spojený investičný dlh, ktorý nás v tejto chvíli dobieha. Je preto potrebné, aby sme sa tejto téme aktívne venovali. Práve APS má priniesť rámec, akou formou a akými prostriedkami. V schátraných budovách majú neodškriepiteľné miesto  architekti, a preto si myslím, že je potrebné budovať fond a zveľaďovať si naše kultúrne dedičstvo.

Ako môže APS podporiť kvalitnejšie architektonické riešenia a zvýši sa tým dopyt aj po architektoch? 

Zvýšenie povedomia o architektúre či zlepšenie práce architektov, urbanistov a ostatných dotknutých profesií je jedným z hlavných cieľov architektonickej politiky. Je veľmi dôležité zosúladiť zadávanie podmienok architektov a klientov. Ďalším dôležitým aspektom je zníženie nákladov v rámci architektonických plánov či súťaží. V neposlednom rade je dôležité aj definovať konkrétne parametre daného prostredia.

Pán podpredseda, bude mať tento strategický dokument vplyv aj na kvalitu života, respektíve na sociálne vyžitie ľudí? 

Ako som spomenul v predchádzajúcej otázke, článok 44 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že štát musí garantovať právo občanom na priaznivé životné prostredie. Práve APS chce toto priaznivé životné prostredie posúvať smerom dopredu. APS si definuje štyri základné ciele. Prvým cieľom je definovanie požiadaviek pre kvalitný rozvoj sídiel a realizáciu stavieb. Druhý cieľom je prepojenia územného plánovania a strategického regionálneho rozvoja. Tretím cieľom je zlepšenie postavenia architektov, urbanistov a ďalších dotknutých profesií v rámci Slovenskej republiky a štvrtým, posledným cieľom, je zlepšenie postavenia architektúry, urbanizmu a ďalších aspektov v rámci architektúry na Slovensku.

Slovensko je spoločne s Bulharskom jednou z dvoch krajín Európskej únie, ktorá tento strategický dokument ešte stále nemá. Pri jeho tvorbe sa teda vieme inšpirovať aj ostatnými krajinami. Kde je podľa vás architektonická politika najlepšie spracovaná a vieme tam nájsť prienik s našimi reáliami, a teda sa pri tvorbe APS nimi môžeme inšpirovať? 

Je potrebné povedať, bohužiaľ, že ju nemáme spracovanú. V rámci analytickej časti APS sme analyzovali architektonické politiky rôznych medzinárodných združení, či už sa rozprávame o Európskej únii, OSN alebo OECD. Našou inšpiráciou boli najmä krajiny Európskej únie, a to predovšetkým Česká republika, Slovinsko, Portugalsko, Dánsko, Nórsko, prípadne Rakúsko. Tieto krajiny sme si vybrali na základe geografickej, kultúrnej alebo hospodárskej blízkosti. Snažili sme sa v  daných architektonických politikách vybrať najdôležitejšie a najzaujímavejšie body, ktoré by mohli pre nás byť odrazovým mostíkom pri tvorbe APS.

Spomenuli ste mnohé prínosy architektonickej politiky v krajinách Európskej únie, kde však vidíte medzery, ktoré iné krajiny nezohľadnili, ale my sa môžeme poučiť, prípadne ako prijatie dokumentu ovplyvnilo výstavbu v zahraničí? 

Skôr by som rozprával o tých pozitívach, pretože niektoré architektonické politiky daných krajín už majú svoju tretiu či štvrtú verziu. Dokonca niektoré architektonické politiky presedlali z architektonickej politiky štátu na architektonické politiky daného regiónu či daného mesta. Rád by som uviedol konkrétne príklady architektonických politík Európskej únie, s ktorými budeme pri tvorbe APS komparovať. Napríklad Slovinsko vytvorilo po dlhej strastiplnej ceste, kedy architektúra úplne upadla, novú architektonickú politiku, ktorú nazvali architektúra pre ľudí. Snažili sa  legislatívnymi zmenami podporiť a pozdvihnúť architektúru, čo sa im, podľa môjho názoru, aj podarilo. Druhou architektonickou politikou, ktorá bola pre nás dôležitá, bola architektonická politika Dánska, ktorá je prepojená v rámci celej vlády. Participovalo na nej široké spektrum ministerstiev a úradov. Vytvorili koordinačný orgán v štáte, ktorý mal na starosti zlepšenie architektúry - či už legislatívnymi úpravami alebo finančnou podporou. Dokonca išli až tak ďaleko, že na úrovni niektorých ambasád vytvorili akýchsi architektonických atašé, ktorí majú šíriť dobré meno architektov a zúčastňovať sa architektonických súťaží v rôznych ďalších krajinách. Atašé majú poskytovať svoje skúsenosti z Dánska aj iným krajinám.

Ďalšou, veľmi dôležitou a zaujímavou architektonickou politikou, z ktorej sme si brali inšpiráciu, bola architektonická politika Rakúska, ktorá z architektonickej politiky štátu prešla do architektonickej politiky regiónu. Konkrétne si definovali architektonickú politiku každej z ich deviatich spolkových republík a pokračovali v rámci rozvoja v danom regióne.

Pán podpredseda, kedy môžeme očakávať konečnú podobu APS a ako budete pri jej tvorbe postupovať? 

Cieľom je dokončenie APS do konca tohto roka, to znamená do roku 2025. Keby som to zobral od úvodu, tak sme vytvorili pracovný tím, ktorý si definoval základnú mustru architektonickej politiky. Následne sme vytvorili komunikačnú stratégiu a venovali sme sa analýze a syntéze v rámci architektonickej politiky. Teraz nás čaká tvorba základných cieľov a stratégie. V ďalšom kroku chceme pripojiť do tejto diskusie záujmové združenia SK8, Úniu miest Slovenska, ZMOS, akademickú obec, dotknuté orgány štátu a ministerstvá. Celá práca by mala vyústiť do predfinálneho materiálu, ktorý predložíme do medzirezortného pripomienkového konania. Po ukončení tohto konania materiál sfinalizujeme a do konca roka by sme ho chceli predložiť vláde na schválenie.

Ak vás téma APS zaujíma viac a chcete mať prehľad o všetkých dôležitých míľnikoch, tak nás sledujte na našich sociálnych sieťach, Youtube alebo Spotify.