Cieľom nového Stavebného zákona je zrýchlenie a digitalizácia (elektronizácia) povoľovania. Slavomíra Salajová, odborníčka pre oblasť legislatívy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a Ladislava Cengelová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky, stavebníctva a mestského rozvoja Ministerstva dopravy SR v rozhovore pre Americkú obchodnú komoru SR priblížili, ako sa zmenil proces povoľovania stavieb v praxi.
Aké sú už jeho najvýznamnejšie praktické dopady a ako novozavedené mechanizmy proti meškajúcim rozhodnutiam fungujú v praxi?
Slavomíra Salajová: Moje skúsenosti s implementáciou nového Stavebného zákona hovoria, že proces je vo všeobecnosti vnímaný pozitívne; jedno správne konanie má jednoznačne svoje výhody. Je však nevyhnutné reagovať na praktické problémy implementácie, či už neustálou aktualizáciou informačného systému – na ktorej na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu SR intenzívne pracujeme – alebo prostredníctvom dolaďovania procesu samotného,vrátane rolí jeho účastníkov.
Jedna oblasť nejasností sa týka úrovne detailov požadovaných v projektovej dokumentácii pre rozhodnutie o stavebnom zámere. Inými slovami, otázkou je, aký stupeň detailov je naďalej potrebný z pohľadu štátu aj účastníkov konania na podporu rozhodnutia v správnom procese. Je tiež nevyhnutné určiť, ktoré aspekty možno preskúmať až vo fáze kolaudácie, za predpokladu, že takýto prístup je vopred predvídateľný.
Ladislava Cengelová: Jednou z najvýznamnejších zmien v povoľovacom procese je zlúčenie dvojdielneho územného a stavebného konania do jedného konania o stavebnom zámere. V rámci neho je možné rozhodnúť nielen o „hlavnej“ stavbe, ale aj o „pridružených“ stavbách priamo súvisiacich s hlavnou stavbou, čím sa posudzuje a rozhoduje o stavbe ako celku v jednom konaní.
Zároveň sa rozšíril rozsah stavieb, pri ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie; aktuálne stačí ohlásenie stavebnému úradu. Uplatňovanie tzv. „fikcie súhlasu“ – opatrenia navrhnutého na riešenie pasivity dotknutých orgánov a stavebných úradov v prípade oznámených stavieb – významne prispelo k zrýchleniu povoľovacích procesov.
Citát: „Najväčšími prekážkami zostávajú zastaranosť a absencia územných plánov mnohých samospráv, čo bráni výstavbe.“ LADISLAVA CENGELOVÁ
Hoci zákon vytvára podmienky pre rýchlejšie a efektívnejšie povoľovanie stavieb, dosiahnutie tohto cieľa v praxi bude vždy závisieť predovšetkým od profesionality a kapacít povoľujúcich orgánov a od kvality projektov vypracovaných stavebníkmi. Postupné zavádzanie elektronickej verejnej správy má potenciál výrazne urýchliť konania.
Kde, napriek reforme, stále vidíte najslabšie miesta povoľovacích a stavebných procesov, obzvlášť na úrovni obcí?
Slavomíra Salajová: Úloha obcí ako stavebných úradov v rámci preneseného výkonu štátnej správy ostáva nevyriešenou otázkou. Vzhľadom na našu inštitucionálnu kultúru a štruktúru miestnej samosprávy nevyhnutne vznikajú konflikty záujmov.
Mnoho projektov sa tiež zastaví v štádiu získavania záväzných stanovísk o súlade s územným plánom. Toto je často spôsobené nevyriešenými spormi o to, kto by mal znášať náklady narozvoj územia a akou formou. Mali by to byť budúci obyvatelia, alebo by to malo byť mesto či obec?
Tiež vidím nedostatok rozhodnosti na strane štátu v otázke toho, koľko chce mať kontroly a za aké náklady na štátnu správu. To následne ovplyvňuje, koľko času potrebuje štát na poskytovanie služieb v rámci povoľovacieho procesu.
Transformačný proces, ktorý reforma iniciovala, má dlhodobý charakter. Kľúčovým je nepovažovať reformu za ukončenú, ale skôr pokračovať v diskusii a riešení jej rôznych aspektov.
Ladislava Cengelová: Praktická implementácia Stavebného zákona od nadobudnutia jeho účinnosti kladie zvýšené nároky na všetky dotknuté subjekty, keďže zmeny zavedené zákonom sa týkajú inštitucionálnych a organizačných záležitostí, procesných postupov, ako aj zavádzania elektronických a digitálnych systémov pre správu budov. Najväčšími prekážkami ostávajú zastaranosť či absencia územných plánov mnohých obcí, čo bráni výstavbe.
Ďalším problémom, najmä v malých obciach, ktoré nie sú súčasťou spoločného obecného úradu, je zabezpečenie kvalifikovaného odborníka na agendu výstavby. V neposlednom rade je meškanie v niektorých prípadoch spôsobené aj subjektívnymi hodnoteniami a blokovaním projektov úradníkmi a starostami, a to aj vtedy, keď je predložený projekt správne navrhnutý.
Ako je Slovensko pripravené z hľadiska legislatívy a infraštruktúry na prilákanie a realizáciu rozsiahlych strategických a infraštruktúrnych investícií?
Slavomíra Salajová: Pre projekty tohto druhu sú podľa môjho názoru kľúčové spolupráca a priama komunikácia. Je dôležité riešiť nevhodné legislatívne nastavenia či iné procesneslabé miesta včas a operatívne, zapojením relevantných zainteresovaných strán.
Schopnosť efektívne reagovať na problémy by sama o sebe mala slúžiť ako stimul pre budúce projekty. Dnes je tento proces často veľmi zdĺhavý a slabo koordinovaný, pričom problémy sa častokrát riešia prostredníctvom ad hoc legislatívnych postupov, čo nie je správny prístup.
Vidím, že sa vyvíjajú siete a vzťahy naprieč rôznymi sektormi, a pokrok má tendenciu nastať vtedy, keď máte náprotivok na inom ministerstve či oddelení, ktorému môžete jednoducho zavolať. Teraz je potrebné tento druh spolupráce štandardizovať.
Citát: „Kľúčovým je nepovažovať reformu za ukončenú, ale skôr pokračovať v diskusii a riešení jej rôznych aspektov.“ SLAVOMÍRA SALAJOVÁ
Ladislava Cengelová: Prijatie zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície je prvým krokom k príprave významných strategických investícií. Tento zákon reguluje podmienky prípravy, implementácie a dokončenia investičných projektov, ktoré vláda Slovenskej republiky označila za strategické investície, ako aj práva a povinnosti investorov; výrazne urýchľuje povoľovanie a vyvlastňovacie procesy a skracuje postupy verejného obstarávania.
Zároveň bol niekoľkokrát novelizovaný aj zákon č. 371/2021 o významných investíciách v znení neskorších predpisov, ktorý podobne prináša výhody pre povoľovacie procesy.
Slovensko vybudovalo sieť priemyselných parkov (napríklad strategické parky pri Nitre, Košiciach a Žiline), ktoré sú pripravené pre rozsiahle priemyselné investície (automobilový priemysel, batériové systémy). Zatiaľ čo západné a časť stredného Slovenska majú dobré pripojenie na sieť diaľnic a energetickú infraštruktúru, regióny na východe a juhu krajiny často trpia nedostatkom diaľničnej infraštruktúry, čo znižuje ich atraktivitu pre rozsiahle logistické a výrobné projekty.
Ako môže nový rámec podporiť predvídateľnejšie a investične priaznivejšie podmienky, a zároveň prispievať k regionálnemu rozvoju, bývaniu a budovaniu infraštruktúry?
Slavomíra Salajová: Priaznivejšie podmienky predovšetkým závisia od úspešnej implementácie územnoplánovacej reformy. Jej cieľom je vytvoriť nové, digitálne spracované územné plány, ktoré prostredníctvom regulačných listov poskytnú omnoho jasnejšiu predstavu, čo sa môže na danom území rozvíjať.
Jasné predpisy by mali viesť k jasnej a konzistentnej aplikácii. Investori by už viac nemali čeliť situáciám, keď musia čakať až rok na záväzné stanovisko orgánu územného plánovania len preto, že tento orgán nie je schopný napríklad posúdiť koeficient zelene.
Predvídateľnejšie prostredie budú tiež prirodzene podporovať ďalšie spresnenia zákonných postupov, pokračujúce rozširovanie Portálu výstavby a jasné pravidlá, upravujúce vydávanie záväzných stanovísk dotknutými orgánmi a právnickými osobami.
Ladislava Cengelová: Jedným zo základných cieľov je zlepšiť a zvýšiť efektívnosť vysporiadania majetkových práv k pôde a budovám, aby sa primárne uľahčila príprava projektov, ktoré sú významné pre Slovenskú republiku z hľadiska dopravy, národnej ekonomiky, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti.
Aktuálnosť a kvalita územných plánov a transparentné povoľovacie procesy sú výzvou, ktorú sa snažíme splniť. Novú legislatívu, ktorá bola prvým systémovým krokom, musí nasledovať kvalitná metodika z dielne Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, odbornosť povoľovacích orgánov na nižšej úrovni povoľovania a digitalizácia procesov vo všetkých fázach.
- Slavomíra Salajová, odborníčka pre oblasť legislatívy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
- Ladislava Cengelová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky, stavebníctva a mestského rozvoja Ministerstva dopravy SR
Originálne znenie článku v anglickom jazyku si môžete prečítať tu >>