Od apríla tohto roka prešiel štátny stavebný dohľad pod gesciu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. O legislatívnych zmenách a ich dopadoch na túto oblasť diskutoval v relácii Téma na TA3 moderátor Patrik Jager s Martinom Zlochom, generálnym riaditeľom sekcie štátneho stavebného dohľadu.

Čo priniesla nová stavebná legislatíva účinná od apríla tohto roku v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Čo sa zmenilo?

V oblasti dohľadu sa toho zmenilo veľmi veľa, a to predovšetkým v niektorých rovinách. Po prvé, zrušila sa Slovenská stavebná inšpekcia a všetky jej kompetencie prešli pod náš úrad, resp. pod regionálne úrady. Regionálne úrady sa stali stavebnými inšpektorátmi a v podstate od apríla sú jediným miestom alebo jediným orgánom, ktorý je oprávnený na vykonávanie stavebného dohľadu na stavbách. Táto kompetencia skončila na stavebných úradoch, obciach a mestách, čiže jedine regionálne úrady, stavebné inšpektoráty vykonávajú dohľad.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu má v názve definované, čo sú vaše kompetencie, máte teda dostatok ľudí na výkon štátneho stavebného dohľadu, dostatok kvalitných ľudí?

Nič nejde bez ľudí. Základ tímu, ktorý sa začal tvoriť, sú inšpektori, ktorí prešli zo Slovenskej stavebnej inšpekcie. Sú to ľudia, ktorí robili dohľady niekoľko rokov, možno niekoľko desaťročí a vychovali si medzitým aj svojich nástupcov. Takmer bez výnimky prešli na naše regionálne úrady. Samozrejme, to nestačí. Hneď od apríla, keď začal platiť nový Stavebný zákon, sme začali nábor nových zamestnancov. Po celom Slovensku sa snažíme zháňať kvalitných ľudí tak, aby doplnili týchto skúsených, popri nich sa naučili a bol ich dostatok na pokrytie všetkých podnetov.

Kto môže robiť teda stavebného inšpektora?

Zákon presne stanovuje, kto môže robiť stavebného inšpektora, väčšinou ide o teda požiadavky na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v presne špecifikovaných oblastiach, resp. aj stredné v určitých študijných odboroch. Následne musí potencionálny inšpektor prejsť odbornou prípravou, skúškami. Proces nato, aby začal robiť inšpektora je pomerne dlhý.

Je záujem o takúto prácu?

Som prekvapený, ale áno. Celkom sa nám darí priebežne dopĺňať ľudí. Takže ľudia majú záujem. Aj absolventi, aj skúsení  ľudia z praxe, zo stavieb, zo stavebných úradov,  ktorí chcú zmenu, tak majú záujem.

Čo priniesla nová legislatíva? Možno aj zvýšené sankcie, keď by sme sa vedeli povedať, pokuty, nekvalitné stavby, prípadne za nelegálne stavby, čo vlastne nejaké výsledky?

Nová legislatíva je zásadne iná. Po rokoch boli potrebné zmeny, ktoré sa dotkli aj výšky pokút, sankcií a rôznych opatrení. Zákon je pomerne striktný. Presne stanovuje koľko, za čo. V zásade nejde o nejaké dramatické zvyšovanie sankcií, stanovili sa minimálne limity pre fyzické osoby, horné limity sa pri niektorých sankciách dokonca mierne znížili. Limity sú presne  stanovené.

Keď sa pozrieme na to aj prakticky, kedy vyrážajú stavební inšpektori do terénu, chodia na základe anonymov alebo si možno vyberajú teda, kde budú vykonávať ten štátny stavebný dohľad? Ako toto funguje?

Prevažnú väčšinu dohľadov vykonávajú dnes  na základe podnetov od občanov. Podnety sa sumarizujú na jednotlivých našich regionálnych úradoch a podľa priority sa  riešia. Určitá časť výkonu je aj na základe vlastného monitoringu. Naši kolegovia vedia, čo sa deje v ich kraji, ktorá stavba je dôležitá a preveria, či sa postupuje podľa zákona.

Keď zistia, že stavba je nebezpečná, nekvalitná alebo čierna stavba  pristupujú okamžite ku sankciám alebo tam je ešte nejaké upozornenie? 

Nie je upozornenie, pristupujú k sankciám s tým, že tá sankcia má pomerne široké rozpätie, ale nie je v podstate nulová, nie iba upozornenie. Posudzuje sa, o aké porušenie ide, či je porušenie menej závažné alebo viac závažné. Sankcia sa dáva v podstate v nejakej forme hneď.

Ako sme teraz na tom na Slovensku?

Čo sa týka porušovania stavebného práva nie najlepšie. Historicky máme možno viacero stavieb, ktoré nie sú postavené v súlade so zákonom. Aktuálna legislatíva ponúka možnosť dodatočnej legalizácie stavieb, sú v nej prechodné ustanovenia. Nie je našim zámerom hneď všetko búrať a likvidovať. Chceme do budúcna minimalizovať negatívny stav, najmä prevenciou.

Sú podľa vás - či už fyzické alebo právnické osoby poučiteľné? Dávajú si ľudia pozor?

Verím, že áno. Ukáže sa to po nejakom čase. Doteraz veľa likvidácií čiernych stavieb nebolo. Keď sa ukážu nejaké prvé dôsledky novej legislatívy. Ak je niečo, čo je v zásadnom rozpore so zákonom. treba to riešiť krajnými opatreniami. Tí, ktorí by rozmýšľali o niečom takomto do budúcna, si to potom rozmyslia.

Asi to nie je celkom jednoduché takú stavbu potom odstrániť, je tam dlhší proces? 

Odstránenie stavieb je samozrejme celý proces. Musí to robiť len oprávnená osoba v stavebníctve, teda stavebná firma. Je to vždy spojené aj s nakladaním o odpadoch, lebo však to je stavebný odpad. Je to komplikácia na niekoľko týždňov až mesiacov. Závisí to od typu stavby. V prvom rade je to nariadenie inšpektorátu vlastníkovi.

Keď sa pozrieme aj na tú výšku pokút pre fyzicky fyzické osoby a aká je výška pokút pre právnické osoby?

Dolná hranica pri fyzických osobách stúpla na 30 eur. Závisí od porušenia sa mi zdá po 200-tisíc eur. Rozmedzie je presne definované, za aké porušenia. Pri právnických osobách je dolná sadzba od 100 eur, čiže tá je najnižšia možná. Potom dodatočne môže prísť k legalizácii tej stavby. Legalizáciu stavby rieši Stavebný zákon. Sú presne stanovené podmienky, za akých je to možné. Uprednostnili by sme, keď je možné stavbu legalizovať. Niektoré stavby asi nebude možné legalizovať.

Sú ľudia aktívni, posielajú podnety? Práve oni sú možno vaše oči v teréne?

Bolo sme dosť prekvapení, že len za vlastne prvé  dva  mesiace účinnosti zákona nám prišlo vyše 700 podnetov na možné porušenia Stavebného zákona. Tie všetky treba preveriť. Máme vytvorený systém a oddelenia, ktoré posudzujú jednotlivé podnety. Musíme komunikovať s tým, kto podnet podal, či to skutočne ide o podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu.

Budú stavební inšpektori aj v budúcnosti nekompromisní?

Verím, že budú. Tak ich vyberáme, tak sa ich snažíme školiť. Majú prísny kvalifikačný predpoklad, kto môže byť stavebný inšpektor. Ich úlohou je byť nekompromisní. Lebo stavba, ktorá by mohla ohrozovať zdravie, život alebo životné prostredie je nebezpečná pre nás všetkých. Musia byť nekompromisní.

Aké je to krajné riešenie, nariadiť odstránenie stavby? Je to prvá možnosť a potom je už udeľovanie samotných sankcií?

Začal by som opačne. V prvom rade je to sankcia, lebo odstraňovanie stavby je skutočne to úplne posledné riešenie. V prvom rade ide o sankciu za porušenie. Tá je výzvou na nápravu. Náprava sa môže urobiť  a potom sa posudzuje opakovaným stavebným dohľadom. Či bola vykonaná, v akom a či postačujúcom rozsahu.

Môže sa stať, že niekto opakovane poruší zákon, sú aj sankcie opakované? 

Dúfam, že nie. Prax nám ukáže, zatiaľ  si nepamätám si, že by sa niečo také dialo. Opakované porušenia evidujeme ešte z činnosti Slovenskej stavebnej inšpekcie, kde boli aj opakované porušenia. Potom musíme pristupovať k opakovaným sankciám.

Čím to je podľa vás, že ľudia takto  konajú? Nechcú mať takú byrokraciu alebo si myslia, že na nich nepríde, úrady to nezistia a dodatočne si potom vybavujú povolenia? 

Asi sa spoliehali, že sa to dá dodatočne vybaviť, a to môže byť vnímané ako ľahšia cesta. Aktuálna stavebná legislatíva však zjednodušila stavebné konanie. Skutočne pre väčšinu občanov je pomerne jednoduché vybaviť si  stavebné povolenie, ohlásenie stavby alebo čokoľvek. Nevidím dôvod, že by som niekedy išiel nejakou inou cestou. Lebo na konci môže byť oveľa drahšia. Sme veľmi radi, že vôbec vznikol nový Stavebný zákon po tých skoro 50 rokoch. Neznamená to, že musí byť vo všetkom hneď dokonalý. Platí len tretí mesiac. Sme v teréne. Pravidelne sa stretáme s kolegami z celého Slovenska. Zbierame informácie. Keď zistíme, že sú tam možno drobné nedostatky, tak budeme diskutovať o vylepšeniach.

Čiže ako do budúcnosti, keď budeme mať nejaké štatistiky a výsledky, tak budeme s nimi vedieť robiť a možno teda, ako ste povedali, vylepšovať a budeme to môcť vedieť po nejakom určitom období zhodnotiť?

 Samozrejme. Zbieranie dát a tvorenie štatistík je veľmi dôležité . Aby sme vedeli povedať, tých podnetov prichádza 100 či 200-tisíc mesačne. Podľa toho vieme nastaviť ľudí, vyhodnocovanie a toto sa týka celého procesu výstavby.

Z vašich skúseností máme na Slovensku taký stavebný boom, že rozširuje sa tak krajina a mestá?

Osobne, čo mám aj známych po celom Slovensku sa mi zdá, že ten boom ako keby mierne ustál. Čiže stavia sa menej. Stavia sa menej, menej sa stavia v oblasti občianskej vybavenosti, bývania. Viac sa rozbehli strategické investície, čo má samozrejme obrovský prínos pre nás všetkých. Ľudia čakali, čo prinesie nová legislatíva, možno odkladali svoje stavebné zámery.

Úplne otázne je možno aj to, či ľudia dostatočne rozumejú legislatíve, že či im je to vysvetlené alebo či musia hľadať niekde podrobnejšie informácie? Nie každý je právnik a  keď ide stavať možno aj nevedome niečo porušuje? 

Snažíme sa, čo najviac školiť, chodiť medzi ľudí, inštitúcie, firmy, ktoré majú záujem.  Školíme mestá, obce, aby sme im túto novú legislatívu, čo najviac predstavili. Aj keď sa s ňou už zoznámili, ale prichádzajú otázky. Prichádzajú po prvých týždňoch, mesiacoch otázky, a tie otázky sa snažíme vysvetľovať a nájsť riešenia. Aby sa to dostalo do praxe v čo najlepšom možnom svetle.  

A zaujíma to tých ľudí, mestá a obce? 

Určite ich to zaujíma. V podstate však v oblasti výstavby, celá tá časť ostala na stavebných úradoch miest a obcí. Takže je to pre nich niečo absolútne nové. Zúčastňujú sa týchto podujatí a pýtajú sa.

Keď sme hovorili o prichádzajúcich podnetoch, nie je to možno niekedy aj také hašterenie medzi susedami? 

Netvárme sa, že žijeme v ideálnom svete. Sú aj podnety, ktoré, majú na prvý pohľad známky toho, že ide len o nezhody medzi susedmi. Máme ľudí, aby to vedeli skontrolovať, vypýtať si  ďalšie možno podrobnejšie informácie o stavbe  a podozrení. Na našom webe spúšťame formulár. Tam sa presne dá zadefinovať požiadavka na podnet.

Mňa by ako laika zaujímalo, či na Slovensku máme stavby, ktoré sú bezpečné, kvalitné a vaši ľudia, inšpektori pracujú presne na tom, aby stavby takéto boli. Aby odhalili prípadné možno nebezpečenstvo a dali to na úroveň, ktorá má byť úplne bežným štandardom, bezpečná, kvalitná a dostupná?

 Možno som optimista, ale myslím si, že stavby na Slovensku sú bezpečné. Som stavbár a venujem sa stavebníctvu už veľa rokov. Na Slovensku sa dlhé roky stavalo, stavalo  sa podľa predpisov, podľa noriem. Stavby sú bezpečné. Môžu sa nájsť výnimky, ale na to je stavebná inšpekcia, aby odhaľovala prípadné porušenia noriem vo výstavbe. Venujeme sa podnetom, ktoré upozorňujú závažné nedostatky.

A tie podnety ľudia zasielajú ako?

K klasicky väčšinou mailom, ale aj poštou.

Ako vidíte budúcnosť  stavebníctva na Slovensku? Možno aj tá legislatíva, ktorú budeme vedieť zhodnotiť až následne po nejakých výsledkoch, čo priniesla a čo vidíte? Možno nejaká prognóza podľa vás?

Myslím si, že oblasť stavebníctva je dobre naštartovaná. Nová legislatíva by mala k tomu pomôcť. Musí uplynúť nejaký čas, aby sme to vedeli zhodnotiť. Verím, že všetky časti stavebného reťazca od projektantov, dodávateľov, developerov, budú vedieť zhodnotiť aký to bol prínos. Potom sa prípadne zamyslieť a urobiť nejaké zmeny, vylepšenia. Aby každý vedel postaviť, čo má a čo chce. Dáta treba zozbierať od viacerých osôb. Skúsenosti, ktoré prichádzajú priamo z terénu, sú veľmi dôležité. Treba počúvať ľudí v teréne. Od stola z Bratislavy sa nevyriešia problémy na celom Slovensku. Treba počúvať ľudí, ktorí sa dennodenne stretávajú so stavebníkmi, majiteľmi alebo stavebnými firmami, takže určite to treba počúvať a vyhodnocovať.

Kde v rámci Slovenska je možno najväčší problém s čiernymi stavbami a majú inšpektori najviac práce? 

Zatiaľ zbierame tieto informácie v rámci krajov. Nemáme žiadny z krajov, že by nejako vyskakoval, že by bol problematický, že by chodilo extrémne viac podnetov. Môžeme túto tému rozobrať niekedy v budúcnosti, keď budeme mať - koľko porušení, v akej oblasti a podľa toho by sme to vedeli aj geograficky zhodnotiť.

Ja len teraz pevne verím, že sme nedali ľuďom návod a nezahltíme vaše e-mailové schránky po tejto relácii...

Sme na to pripravení. Na webe úradu máme formulár, kde možno podať  podnet. Uľahčí to aj ich vybavenie, lebo sú tam presne stanovené prílohy, ktoré treba dať, aby to podanie bolo tiež kvalifikované. Kvalifikovaný podnet sa potom aj ľahšie rieši stavebným inšpektorom.