Štátny stavebný dohľad vykonáva od apríla minulého roka osem našich regionálnych úradov. Martin Zlocha, generálny riaditeľ sekcie štátneho stavebného dohľadu nášho úradu, v najnovšom videopodcaste priblížil, v čom sa líši čierna a neoprávnená stavba, ale aj to, kedy a akú stavbu je možné dodatočne zlegalizovať. V rozhovore vysvetlil aj postup našich stavebných inšpektorov a úradov pri výkone štátneho stavebného dohľadu a boji proti čiernym stavbám. 

Kým prejdeme na samotný výkon štátneho stavebného dohľadu, tak si zadefinujme základné pojmy. Čo je to čierna stavba? A aký je rozdiel medzi pojmom čierna stavba a neoprávnená stavba, ktorý sa tiež v praxi používa.

Skúsim postupne, zoširoka. Stavebná legislatíva nepozná pojem čierna stavba. Čiernymi stavbami však nazývame všetky stavby, ktoré sú postavené bez patričných povolení, respektíve sú užívané bez týchto povolení. Tieto čierne stavby môžu byť staré, to znamená historické, môžu to však byť aj stavby, ktoré sú novostavbami, ale rovnako sú to aj stavby, ktorých výstavba aktuálne prebieha. Toto všetko označujeme ako čierne stavby. V podstate ide pri nich o porušovanie Stavebného zákona. Čo sa týka nepovolených stavieb alebo neoprávnených stavieb, to je iná kategória. Za neoprávnené stavby považujeme predovšetkým stavby postavené na cudzích pozemkoch. Tieto stavby ale nespadajú pod Stavebný zákon. Prípady neoprávnených stavieb rieši skôr občianskoprávne konanie.

Poďme od definície k samotnému výkonu štátneho stavebného dohľadu. Ja ako občan mám podozrenie na čiernu stavbu, ktorú chcem nahlásiť. Už nemusím stáť v radoch, ale môžem využiť aj webovú stránku www.uupv.sk, kde je zverejnený formulár, na ktorý môžem kliknúť a podať cez tento formulár podnet. Musím však vedieť, že naozaj ide o čiernu stavbu? Kde si to viem overiť, aby som nepodávala podnet na stavbu, ktorá nie je čierna?

Toto je len jedna z možností, ako podať podnet na prípadnú čiernu stavbu alebo na podozrenie porušenia zákona. Úrad zaviedol tento webový formulár na to, aby občanom uľahčil možnosť podať podnety. Tieto podnety cez webovú stránku prichádzajú priamo na naše regionálne úrady, ktoré sa nimi zaoberajú, pretriedia ich podľa dôležitosti a následne idú vykonávať štátny stavebný dohľad.

Každý občan si môže overiť, či patričná stavba, o ktorú sa zaujíma, má stavebné povolenie. Toto stavebné povolenie vydávajú stavebné úrady. To znamená, že na každom stavebnom úrade by sa mal občan dozvedieť, či je stavba povolená alebo nie.

Spomínali ste, že formulár je jednou z možností. Aké sú ďalšie možnosti? Kde môžu občania ešte podať podnet?

To, že úrad zaviedol formulár cez svoje webové sídlo, neznamená, že občania nemôžu podávať svoje podnety na prípadné porušenie Stavebného zákona prostredníctvom pošty alebo e-mailom alebo aj iným spôsobom.

Občan podá podnet na čiernu stavbu a naše regionálne úrady vyhodnotia, že je opodstatnený. Aké sú ďalšie kroky, ktoré vykonajú, kým príde k samotnému výkonu štátneho stavebného dohľadu?

Naše regionálne úrady, stavebné inšpektoráty, majú oddelenie štátneho stavebného dohľadu, kde sú stavební inšpektori, plus sú tam zamestnanci, ktorí riešia správne konania. V prvom kole si jednotlivé podnety kategorizujú a podľa dôležitosti ohlásia vykonanie štátneho stavebného dohľadu. V tomto kole stavební inšpektori vykonajú dohľad priamo na stavbe, či už rozostavanej alebo existujúcej, a spravia zápis z vykonania stavebného dohľadu. V prípade, že tam prišlo k nejakým porušeniam, odstupujú svoje zistenia na referát správnych konaní, kde sa ďalej začne jednotlivý prípadný priestupok prejednávať.

A následne môžu vykonať aj opakovaný štátny stavebný dohľad?

Samozrejme, niektoré dohľady sa nedajú ukončiť jednou návštevou, jedným stavebným dohľadom. Prax ukazuje, že bežne sa stáva, že pri prvom dohľade stavebný inšpektor uloží opatrenia zhotoviteľovi stavby, ktoré následne príde skontrolovať na opakovaný stavebný dohľad.

Ak naše regionálne úrady zistia, že naozaj išlo o čiernu stavbu, aké sankcie potom stavebníkovi hrozia alebo aké má možnosti?

Súčasná legislatíva dáva pomerne široké možnosti. V prvom rade však treba povedať, že stavby, ktoré boli postavené pred 1. aprílom 2025, je ešte stále možné za určitých podmienok dodatočne legalizovať. Avšak všetky nové stavby postavené po 1. apríli 2025 už sú považované za stavby stavané v rozpore so Stavebným zákonom a tu je možné ukladanie rôznych sankcií pomerne vysokých až do výšky dvestotisíc eur.

Predstavme si hypotetický príklad. Rozhodnem sa, že si idem postaviť rodinný dom. Najmem si projektanta, ktorý mi zhotoví dokumentáciu. Stavebný úrad mi vydá potrebné povolenia a objednám si firmu, ktorá mi ten dom postaví podľa projektovej dokumentácie. Počas výstavby sa rozhodnem, že chcem na pozemku ešte postaviť plot alebo altánok, ale nemám naň potrebné ohlásenie alebo povolenie. Kto potom znáša sankcie? Vlastník alebo zhotoviteľ?

V prvom rade treba povedať, že sa bohužiaľ dejú aj takéto veci. Prax ukázala, že to, čo ste teraz hovorili, nie je úplne výnimočné. Stáva sa, že zhotoviteľ niečo poruší a tým pádom je sankcionovaný. Momentálna právna úprava neumožňuje sankcionovať majiteľa alebo teda stavebníka. Samozrejme, my ako Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR sme za oblasť štátneho stavebného dohľadu navrhli aj úpravy Stavebného zákona. Aplikačná prax ukazuje, že je to dôležité, lebo niekedy aj stavebník môže porušovať Stavebný zákon.

Tak teda dúfajme, že si naši stavebníci budú dávať pozor, čo stavajú.

Dúfajme, že áno.

Stavebný zákon prináša zásadné zmeny. Tie kladú dôraz aj na stavebných inšpektorov ana ich prísne kvalifikačné predpoklady. Náš úrad zabezpečuje odborné vzdelávanie, aby tieto prísne kvalifikačné predpoklady spĺňali. Prečo je tak dôležité, aby stavební inšpektori boli dôslední a odborní?

Je to dôležité z niekoľkých hľadísk, ktoré asi každý vníma. V prvom rade ide o bezpečnosť stavieb a v druhom rade ide o to, aby sme mali krajinu bez čiernych stavieb. Práve preto sú pomerne prísne kvalifikačné predpoklady na to, aby ste sa vôbec mohli stať stavebným inšpektorom. Keď stavebný inšpektor splní tieto odborné predpoklady, musí následne prejsť odbornou prípravou, ktorú môže absolvovať až po šiestich mesiacoch praxe a končí juskúškami. Všetci naši stavební inšpektori absolvovali odbornú prípravu, urobili skúšky, takže sú dostatočne odborne spôsobilí vykonávať dohľad a kontrolovať dodržiavanie Stavebného zákona, teda hlavne dbať na bezpečnosť stavieb.

VIDEO: Roman Skorka o stavebných amnestiách a o dodatočnej legalizácii čiernych stavieb >>

VIDEO: Martin Zlocha o štátnom stavebnom dohľade a jeho kompetenciách >>