V ďalšej časti podcastu venovaného Architektonickej politike Slovenska (APS) diskutovala Simona Parížeková, hovorkyňa nášho úradu, s Ivanom Zizičom, podpredsedom úradu, s členkami projektového tímu Norou Vranovou, predsedníčkou Slovenskej komory architektov, a Katarínou Smatanovou, docentkou Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venovali sa ďalším piatim prioritám Architektonickej politiky Slovenska. Témami boli dostupnosť nájomného bývania, postavenie architektov vo verejnej správe či dôležitosť začlenenia výučby o architektúre do vzdelávacích osnov. Diskusia sa dotkla aj úskalí architektonických súťaží a významu digitalizácie v územnom plánovaní.
Pán podpredseda, poďme sa pozrieť na tému, ktorá možno rezonuje viac v spoločnosti, a to je dostupné nájomné bývanie. Aktuálne môžeme vidieť nejaké prvé snahy o jeho zabezpečenie. Dokonca aj Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky avizoval prvé lastovičky spolupráce s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania. Bude aj táto otázka súčasťou Architektonickej politiky Slovenska a na čo sa zameriate?
Ivan Zizič: Môžem potvrdiť, že táto tematika je súčasťou a jednou z priorít Architektonickej politiky Slovenska ako takej. Na úvod by som povedal, že dostupné nájomné bývanie na Slovensku je pomerne zanedbaná téma a to či už oproti okolitým krajinám alebo celkovo. To znamená, že máme veľmi veľa práce pred sebou, aby sme sa posunuli. Som rád, že už sme začali, že aj Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania rozbehla nejaké prvé projekty a pevne verím, že sa to bude aktivizovať čím ďalej, tým viac.
Práve Architektonická politika Slovenska má za cieľ túto diskusiu rozšíriť, podporiť a posunúť ju ďalej, aby sme vedeli napredovať rýchlejšie. Aby sme možno dobehli alebo vrátili ten dlh, ktorý si nesieme so sebou. Už v rámci prípravy Architektonickej politiky Slovenska sme sa rozhodli aktívne komunikovať, či už s agentúrou, so ŠFRB, s inými dotknutými inštitúciami alebo úradmi, aby sme túto tému začali rozpracovávať ešte predtým, než ju pustíme do medzirezortného pripomienkového konania ako takého. Myslím si, že je to veľmi dôležitá téma aj pre Slovensko, pre občanov, pretože vnímame nejakú bytovú núdzu alebo núdzu dostupného bývania pre obyvateľov.
Nie je to len problém Slovenska, podobne je to aj v iných krajinách. Ale pre nás je to, podľa mňa, veľmi dôležitá téma. Opatrení máme viacero - týkajúcich sa dostupného bývania alebo nájomného bývania ako takého. Pozerali sme sa prostredníctvom rôznych typov možností, ktoré môžeme aplikovať v rámci dostupného bývania. Či už sa rozprávame o zavedení nejakých investičných stimulov pre podporu nájomného bývania alebo iných možnostiach. Takisto je dôležité povedať, že celkovo sa treba pozrieť na tie nástroje, ktoré vieme využiť či už sú to finančné nástroje, daňové úľavy pre developerov alebo inštitúcie, ktoré chcú podporovať budovanie nájomného bývania alebo dostupného bývania. A v neposlednom rade je dôležité povedať, že potrebujeme aktívne pracovať aj s marginalizovanými skupinami a dostupným bývaním pre nich, čo je určite veľká téma. Už sme ju pred pár mesiacmi prebrali so splnomocnencom vlády. A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú sme videli aj v zahraničí, je súkromno-verejné partnerstvo prostredníctvom PPP projektov, ktoré by mohli podporiť budovanie dostupného bývania. Pozeráme sa na to z viacerých hľadísk a chceme naozaj nájsť efektívne opatrenia, ktoré budeme vedieť dosiahnuť, či už krátkodobo, ale na druhú stranu aj v dlhodobom horizonte. Toto sú ciele, ktoré sa týkajú práve tejto osi.
Jednou z priorít sú architekti vo verejnej správe, ktorí sú mimoriadne dôležitým prvkom. Pani Vranová, Vy ako predsedníčka Slovenskej komory architektov ste najpovolanejšou priblížiť nám túto tému. Čo sú podľa Vás najväčšie medzery v rámci postavenia architektov, ich úloh, kompetencií a na čo sa zameriava Architektonická politika Slovenska v tejto otázke?
Nora Vranová: Postavenie odborníkov vo verejnej správe a špeciálne architektov, územných plánovačov, ale aj ďalších odborníkov na infraštruktúru, je jednou z dôležitých tém architektonickej politiky. My ako Slovenská komora architektov sa samozrejme touto témou zaoberáme už dlhodobo a mali sme snahu nejakým spôsobom dostať alebo ukotviť v legislatíve postavenie takzvaných mestských architektov. Niektoré mestá túto pozíciu majú a je to naozaj vidieť aj na tom, akým spôsobom spravujú svoj majetok a rozvíjajú sa. Niektoré mestá z rôznych dôvodov sa k takémuto postu ešte nedopracovali, ale majú napríklad oddelenie, ktoré má túto problematiku na starosti. Som presvedčená, že odborník z radov architektov by mal byť v každom väčšom meste. Architektonická politika uvažuje aj o možnosti, že aj v samosprávnom kraji a to z dôvodu, že vie kvalitu obstarávacích procesov na celkovú koncepciu rozvoja mesta a na vytváranie kvalitného prostredia pre život ako takého. Tiež by mal zastrešovať aj určitú kontinuitu v tomto rozvoji.
Dôležitým zámerom je aj zefektívnenie verejného obstarávania a odstránenie prekážok pri organizovaní architektonických súťaží. Čo spraviť, aby došlo k zvýšeniu transparentnosti a kvality verejných investícií prostredníctvom odborného hodnotenia návrhov? Pani Vranová, opäť sa obrátim na Vás, keďže je to Vaša doména, priblížite nám stanovisko komory?
Nora Vranová: Ako komora dlhodobo pracujeme na presadení a odbúraní bariér pri využívaní architektonických súťaží návrhov. Spravili sme manuál súťaží návrhov, školíme vypisovateľov súťaží a porotcov. Myslím si, že tým najväčším problémom sú určité predsudky, ktoré panujú stále v našej spoločnosti. Veľa vypisovateľov alebo potenciálnych vypisovateľov nemá tú skúsenosť, má strach, že jednoducho súťaž nebude uznaná ako dostatočne transparentná. Pritom si dovolím tvrdiť, že súťaž návrhov, ktorú vyhodnocuje odborná porota, je tým najtransparentnejším spôsobom, ako obstarať kvalitný návrh nejakého projektu alebo investičného zámeru v danom meste alebo obci. Z toho dôvodu, že odborná porota sa sústreďuje na hodnotenie rôznych parametrov a vyberá z viacerých návrhov, z ktorých každý prináša svoju vlastnú kvalitu. To, čo by sme asi mali spraviť a na čo sa zameriava architektonická politika, je odstránenie týchto bariér. Okrem predsudkov sú samozrejme aj niektoré reálne prekážky, ktoré súvisia s financovaním súťaží, s následnými rokovaniami, víťazmi a podobne. Toto je niečo, čo by sa podľa mňa dalo jednoduchými opatreniami preklenúť.
Ďakujem veľmi pekne. Pani Smatanová, Vy pôsobíte v akademickej sfére a vzdelávaní. Architektúra je nepochybne Vašou doménou a súčasťou Vašej práce. Na čo by sa možno malo zamerať, aby sa zvýšilo povedomie o architektúre, aby si spoločnosť naozaj uvedomovala, aká je dôležitá? Je pre nás tou oblasťou možno aj systematické vzdelávanie?
Katarína Smatanová: Určite áno. Myslím si, že málokto si uvedomuje, že v priemere bežný človek existuje a žije až 97 % svojho času v zastavanom prostredí. Od momentu, kedy sa ráno zobudíme, až kým ideme večer spať, takmer celý čas sa pohybujeme v prostredí, ktoré vytvoril nejaký architekt alebo nejaký projektant. Teda umelo vytvorené prostredie. Takže to celkové vzdelávanie populácie, každého jedného z nás, o tom, kde žijeme a aké to má na nás dopady, je absolútne kľúčové a nevyhnutné. A nemalo by to byť iba doménou profesionálneho vzdelávania na poli architektúry. Už aj Svetová zdravotnícka organizácia identifikovala, že teraz žijeme v pandémii chronických ochorení, ktoré spôsobuje určitý životný štýl, za ktorý môže práve to, akým spôsobom fungujú a sú navrhnuté naše mestá, že podporujú automobilovú dopravu. Znižuje sa nám prirodzený pohyb, máme väčší výskyt chronických ochorení ako obezita, cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia. Takže nie je jedno, v čom žijeme. A každý jeden z nás by si to mal uvedomovať a vidieť tie súvislosti. Zastavané prostredie zhmotňuje súdobé politiky, súdobé názory na život a na vývoj spoločnosti. Preto vidíme ako veľmi je dôležité, aby sa to zastavané prostredie, dostalo do vyučovacích procesov na základných a stredných školách predmetov – či je to dejepis, prírodné vedy, náuka o spoločnosti. Alebo geometria, matematika, samozrejme. A chcela by som vyzdvihnúť, že práve aj tie ostatné vedy, pri ktorých možno nie sme zvyknutí takto uvažovať, majú vlastne vždy ten priestorový priemet.
Pracujete s generáciou, ktorá nám tu bude budovať našu budúcnosť. Myslíte si, že to povedomie je v súčasnosti možno problematické, že deťom nezáleží veľmi na architektúre a nie sú s ňou tak stotožnené, ako by to možno mohlo byť?
Katarína Smatanová: Popravde, myslím si pravý opak. Myslím si, že mladšie generácie sú omnoho viac spoločensky angažované a cítia zodpovednosť aj spoločenskú, ale aj za prostredie, v ktorom žijú. Myslím si, že ak sa nám podarí sprístupniť im tieto informácie v kritickej podobe, kritickej v zmysle, že vedia spájať súvislosti a vidia ich, tak to bude z ich strany vítané. A pre celkovú spoločnosť a našu budúcnosť to bude určite prínos.
Poďme k ďalšej priorite, pán podpredseda. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky plánuje inovatívne kroky k digitalizácii. Hovorí sa o zavedení digitálnych prvkov do územného plánovania a výstavby, ako sú napríklad BIM či GIS. Je to jediný cieľ Architektonickej politiky Slovenska alebo ich je viacero?
Ivan Zizič: Určite nie. Určite sa nebudeme pozerať len na úroveň nášho úradu. Jedným z hlavných cieľov alebo aj stratégiou nášho úradu je digitalizácia výstavby aj územného plánovania ako takého. Keby som to rozdelil, tak sú dva kľúčové zákony. Prvým je zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol platnosť 1. apríla 2024, ktorý napríklad okrem iného hovorí o povinnosti vytvoriť Portál pre územné plánovanie – ten sme v minulom roku aj spustili. Tiež ukladá mestám a obciam povinnosť do roku 2032 mať digitálne územné plány, čo vnímam ako veľký cieľ, na ktorom budeme musieť všetci veľmi intenzívne pracovať. Pretože, ak sa nemýlim, tak viac ako 40 % miest a obcí nemá žiadny územný plán v aktuálnej chvíli a spolieha sa na územné plány vyšších územných celkov. Druhým zákonom, ktorý je pre náš úrad dôležitý, je nový Stavebný zákon „dvadsaťpäťka“, ako mu hovoríme, ktorý nadobudol platnosť 1. apríla tohto roku. Ten nám zase kladie za povinnosť vytvoriť Portál výstavby. Aktuálne, v prvej fáze je to úložisko dát, projektových dokumentácií a tak ďalej. Pri tomto portáli bude tých fáz viacero, kým sa dostaneme do jeho plnej funkcionality. Každopádne, toto všetko má za cieľ vytvoriť digitálny obraz krajiny, nejaké komplexné digitálne riešenie od územného plánovania, až po schvaľovanie výstavby. To je veľký cieľ, ale samozrejme, je tam viacero parciálnych cieľov, ktoré sú dôležité nielen pre náš úrad, ale možno aj pre podporu výstavby, stavebníctva, pre architektov, urbanistov a tak ďalej. To znamená, že je to trošku širšie. Myslím si, že Fakulta architektúry a dizajnu STU má niekoľko projektov, ktorými sa zaoberá. Takisto Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre určite má niekoľko projektov, ktorým sa venuje. Čiže ten cieľ je naozaj trošku širší. Ja by som bol veľmi rád, keby sa procesy digitalizovali, pretože ja si úprimne myslím, že môžu priniesť nejaké zrýchlenie, skrátenie, zefektívnenie procesov, väčšiu transparentnosť v rámci celého procesu výstavby. Potom je ďalšia dôležitá vec - práca s dátami. Ak už budeme mať dáta digitálne, tak sa nám budú omnoho jednoduchšie vyhodnocovať, plánovať, projektovať do budúcna. Povedzme, že možno aj nejaká umelá inteligencia, ktorá nám s tým bude vedieť pomôcť. Čiže ja to nazývam, že je to pre nás téma budúcnosti, ale nesmieme zaspať a musíme už teraz na nej veľmi veľa pracovať.
Nadviažem asi na pána podpredsedu. Keď spomínal projekty Slovenskej technickej univerzity, viete nám priblížiť, o čom hovorí? Aké projekty máte v tejto oblasti?
Katarína Smatanová: Určite by som začala tým, že téma digitalizácie je v spoločnosti plná istej skepsy. A rovnako to je aj v akademickom sektore. Myslím si, že tá skepsa je aj preto, že sme sa v tomto smere dlho neposunuli. Teraz ten krok vyzerá byť veľmi veľký, ale je to iba splácanie dlhu na poli digitalizácie za posledné dvadsaťročie, ktoré sme zaspali. A preto som veľmi rada, že sa aj v rámci architektonickej politiky dostala táto téma na jednu z tých prioritných pozícií. A v čom ešte vlastne vidím pridanú hodnotu, doplnila by som pána podpredsedu, že práve oblasť digitalizácie je z môjho pohľadu silným ekonomickým ťažiskom. Vie byť silným ekonomickým katalyzátorom aj pre slovenské podniky. Slovenská ekonomika v oblasti digitalizácie, slovenské start-upy a slovenské digitálne riešenia sú veľmi dobré. Vidíme to aj v tých nadnárodných firmách, ktoré z malých slovenských firiem vyšli ako nadnárodné. A práve aj cez tému architektúry, vieme podporiť lokálnu ekonomiku a lokálne inovácie. Práve Slovenská technická univerzita sa týmto zaoberá. My máme tiež náš inkubátor, v ktorom podporujeme študentské projekty alebo projekty našich čerstvých absolventov a našich mladých zamestnancov, ktorých by sme radi aj v tejto sfére viedli.
Viete nám ešte niečo doplniť k tejto téme, k projektom a digitalizácii? Čomu konkrétne sa venuje Slovenská technická univerzita?
Katarína Smatanová: V spolupráci s úradom sa snažíme dostať digitálne technológie do našich učebných osnov. Tiež je to téma, v ktorej bojujeme, zápasíme, splácame dlhoročný digitálny dlh. Sme veľmi radi, že môžeme mať túto spoluprácu, pretože je veľmi dôležité, aby keď architektonická politika príde do platnosti a rovnako, keď sa aj všetky zákony, ktoré spomínal pán podpredseda, dostanú do platnosti trh, aby ich architekti a urbanisti vedeli spracovávať. Na to musíme pripraviť našich absolventov, budúcich architektov a urbanistov. Aby mali práve tie digitálne zručnosti, ktoré legislatíva a celková architektonická politika požaduje.
Nora Vranová: Ja by som si dovolila len podotknúť, že vlastne v praxi už máme veľké množstvo profesionálov, ktorí tiež budú musieť zachytiť tento trend digitalizácie a pripraviť sa naň. A preto je nevyhnutné aj vzdelávanie profesionálov v oblasti výstavby či už architektov, urbanistov, územných plánovačov, nielen v trendoch, ktoré sa týkajú digitalizácie, ale takisto v udržateľnosti. Samozrejme, týka sa to aj odborníkov z radov samospráv, ktorí musia byť tým partnerom pre architektov a urbanistov.
Touto poslednou otázkou sme uzavreli dnešný podcast a zhrnuli sme si ďalších päť priorít Architektonickej politiky Slovenska. Ďakujem mojim dnešným hosťom, ktorými boli Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov, Katarína Smatanová, docentka z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity a Ivan Zizič, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Prvý diel k téme priorít Architektonickej politiky Slovenska >>