Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pokračuje ako gestor v príprave strategického dokumentu celospoločenského významu Architektonická politika Slovenska (APS), ktorý po prvýkrát vytvára komplexný rámec prepájajúci urbanizmus, územné plánovanie, architektúru či krajinný rozvoj s cieľom podporiť kvalitu vystavaného prostredia. Jeho odbornými garantmi sú Slovenská komora architektov, Fakulta architektúry a dizajnu STU a Ústav krajinnej architektúry SPU v Nitre.
Hovorkyňa úradu Simona Parížeková sa vo videopodcaste rozprávala s Ivanom Zizičom, podpredsedom úradu, s Norou Vranovou, predsedníčkou Slovenskej komory architektov a členkou projektového tímu tvorby APS, a s Katarínou Smatanovou, docentkou Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity a členkou projektového tímu APS o hlavných prioritách pripravovaného strategického dokumentu.
Kam sa váš tím posunul v príprave tohto strategického dokumentu a akú bude mať štruktúru?
Ivan Zizič: Tému architektonickej politiky Slovenska sme si rozdelili do štyroch hlavných oblastí. Prvá oblasť sú sídla a krajina, druhou oblasťou sú budovy a miesta alebo verejné priestranstvá.Treťou oblasťou sú spoločnosť a architektúra a štvrtou oblasťou sú výskum a inovácie.
Je dôležité spomenúť, že práve tieto štyri oblasti sme si ďalej rozvetvili na ďalšie a definovali sme si v nich konkrétne ciele, ktoré sme pripravili na základe metodiky SMART. Táto metodika znamená detailný popis každého cieľa, kompetencie, nejaké definované úrady, inštitúcie, ktoré budú na tom nevyhnutne participovať, až po finančné dopady a časový horizont, do ktorého by sme chceli dané opatrenia zakomponovať.
Spomínate tu ciele, oblasti. Môžete byť konkrétnejší - čo sú priority Architektonickej politiky Slovenska, na čo presne sa chcete zamerať?
Ivan Zizič: Po niekoľkých mesiacoch práce sme si zadefinovali 80 základných opatrení, z ktorých sme si vybrali 20 reprezentatívnych opatrení, ktoré sme rozdelili do desiatich priorít, ktoré sú rozdelené zhora nadol (to znamená od krajiny, až po budúcnosť a digitalizáciu).
Rád by som ich aj vymenoval. Pre divákov to môže trošku priblížiť témy, ktorým sa venujeme. Prvé je plánovanie krajiny a sídiel. Potom sa rozprávame o podpore regionálneho rozvoja alebo rozvoja regiónov, kvalitatívnych štandardoch, obnove a adaptácii budov. Ďalej tam máme témy ako architekti vo verejnej správe, súťaže a verejné obstarávanie. Tak isto sú tam témy dostupného nájomného bývania, teda podpory sídelného prostredia. Potom sú tam témy, ktoré súvisia so vzdelávaním v architektúre a v neposlednom rade určite aj digitalizácia a automatizácia procesov.
Pani predsedníčka Vranová, Vy ste sa spolupodieľali na výbere týchto priorít, ktoré sú určite dôležité pre našu krajinu, prečo ste sa zamerali práve na tieto oblasti a aké konkrétne zmeny alebo opatrenia navrhujete, ktoré by sa dali zaviesť už v najbližšej dobe?
Nora Vranová: Tak, ako povedal pán podpredseda, tá politika je podstatne širší materiál ako spomínaných desať opatrení. Ale za účelom takej jednoduchšej komunikácie a priblíženiu zmyslu politiky aj širšej verejnosti, nielen odborníkom, sme vybrali práve týchto desať opatrení ako akýsi komunikačný nástroj. Tento výber práve spočíva v tom, že pokrýva celú škálu opatrení, ktorým sa venuje veľký materiál architektonickej politiky a ktorého hlavným cieľom je zvýšenie povedomia širokej verejnosti o význame architektúry a kvality architektonického a vystavaného prostredia pre náš každodenný život.
Znamená to, že tie opatrenia reflektujú rôzne aspekty tohto problému a verím, že s pomocou nich budeme schopní komunikovať tieto problémy jednoduchým spôsobom širokej verejnosti. To, na čo sa pýtate, ktoré z nich by sa dali implementovať v najbližšej dobe, to je samozrejmé ešte trošku vzdialená otázka, pretože celý tento materiál teraz len prichádza do pripomienkových konaní, diskusií. Práve z týchto diskusií vyplynie urgentnosť jednotlivých opatrení a to, čo vlastne naša spoločnosť potrebuje najviac.
Je nejaké opatrenie, ktoré by sme vedeli už teraz nejakým spôsobom uplatniť? A kde vidíte že by navrhované opatrenia, dokázali posunúť Slovensko? Respektíve, kde vidíte Slovensko o 30 rokov, keď táto architektonická politika bude prijatá?
Nora Vranová:To je pomerne ťažká otázka. Ja chcem byť optimista a chcem dúfať, že sa nám podarí rozbehnúť taký proces zvyšovania vnímavosti verejnosti na problematiku architektúry, životného prostredia. Jedným z opatrení, ktoré sa mi zdá ako pomerne jednoducho aplikovateľné a ktoré by malo veľmi veľký dosah, je zavedenie vzdelávania o architektúre a podobných témach už na základných školách, aby sa deti od útleho veku stretávali s touto problematikou. Taktiež aby vnímali, že kvalita prostredia, v ktorom žijú, má zásadný vplyv na kvalitu ich života a potom v neskoršom veku budú schopní požadovať kvalitu a vytvárať dopyt po kvalitných riešeniach v spoločnosti.
K vzdelávaniu sa ešte vrátime, toto je tiež jedna z priorít, o ktorej si ešte povieme viac, ale poďme teraz jednotlivo k týmto prioritám. Jednou z nich je aj plánovanie krajiny a sídel. Tomu sa venujete Vy, pani Smatanová na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity. Určite sa zhodneme na tom, že ide o naozaj mimoriadne dôležitú oblasť, keďže prepája územné plánovanie, ochranu prírodných zdrojov a pozemkové úpravy. Viete nám to priblížiť, čo je zámerom tejto priority?
Katarína Smatanová: Keby som to mohla povedať zo všeobecnosti - Slovensko má veľmi jedinečný potenciál v súčasnej dobe práve z hľadiska toho prírodného prostredia, klimatického prostredia, našej geografickej lokácie, že ideme do situácie a do doby veľmi nepredvídateľných klimatických zmien. Práve túto jedinečnosť, ktorú máme, chceme podporiť a zachovať ju aj pre budúce generácie v bohatej diverzite prírodného a zastavaného prostredia.
Hlavným cieľom týchto prvých opatrení v skladbe architektonickej politiky je zabezpečiť lepšiu integráciu jednotlivých aspektov krajinného a územného plánovania cez jednotlivé disciplíny, od ekologického plánovania, územného plánovanie zastavaného prostredia až po legislatívne časti pozemkových úprav, aby všetci spoločne išli touto synergiou za jednotným cieľom zabezpečovania kvalitného prostredia.
Ostaneme pri územnom plánovaní. Od odbornej verejnosti počúvame, že na Slovensku máme rôzne regionálne špecifiká a že je potrebné pozerať sa aj na vidiek či menšie mestá. Ako to vieme zabezpečiť a ako na podporu sídel v regiónoch, čo je tiež jednou z priorít Architektonickej politiky Slovenska?
Katarína Smatanová: V prvom rade je to hlavný cieľ. Za ním je potrebné zachovať tú špecifickosť jednotlivých sídiel, s cieľom aj udržať mladých ľudí v regiónoch. Myslím, že jedným z tých hlavných problémov je aj to, že mladí ľudia vôbec nevedia o tejto možnosti, že môžu zostať doma a mať tam kvalitný život.
To je to, čo my vieme pre nich prostredníctvom architektonickej politiky spraviť - ako to podporiť, zvyšovať kvalitu verejného prostredia, verejného priestoru a podporovať projekty, ktoré rozvíjajú infraštruktúru - či už teda samozrejme dopravnú, ale najmä tú komunitnú, ako aj občiansku vybavenosť. Jednoducho zabezpečiť, aby kvalita života aj v meste alebo v sídle, ktoré je mimo hlavnej ťažiskovej osi, bola na rovnakej úrovni, ak nie aj lepšej, ako v nejakých hlavných celkoch.
Ďalšou prioritou, ktorú pán podpredseda spomínal, je aj zaviesť kvalitatívne štandardy pre verejné stavby financované z verejných zdrojov. Pani predsedníčka Vranová, čo si pod tým máme predstaviť?
Nora Vranová: No priznám sa, že ja to vnímam možno trošku inak. Tie štandardy kvality, ktoré potrebujeme reflektovať, napr. v procesoch verejného obstarávania, sú definované rôznymi aspektami vnímania architektúry, od jej nejakej trvácnosti, cez funkčnosť až po estetický vnem. Problém je, že toto sú všetko nie celkom merateľné ukazovatele, ktoré sa ťažko dajú zmestiť do nejakej tabuľky, a preto sa v súčasnosti na ne veľmi málo prihliada.
Tými hlavnými parametrami sú dnes, napríklad cena, možno kapacita alebo rýchlosť dodania. Zmena, ktorú by mala priniesť architektonická politika je v tom, že by sme si jednoducho mali začať všímať aj tie ostatné veci, ktoré definujú kvalitné prostredie.
Jednou z takých pomôcok je Davoská deklarácia, ktorá hovorí o pojme tzv. Baukultur alebo stavebnej kultúry, ktorá je definovaná ako súhrn rôznych javov, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie pre život (či už je to vystavané prostredie alebo krajina). Je to rešpekt k historickému dedičstvu, ale zároveň zodpovednosť voči budúcim generáciám a takisto akceptovanie potrieb ľudí, nielen tých fyzických, ale povedzme aj duševných, psychických, potreba nejakého bezpečia a pozitívnych vnemov vo svojom okolí.
Tá hlavná cesta, ako tieto štandardy dostať do života (možno nie je cez nejakú metodiku alebo nejaký jednoduchý návod), je práve angažovaním odborníkov v procesoch posudzovania, obstarávania, ktorí sú školení na to, aby vedeli rozlíšiť, čo kvalitná architektúra je a čo nie je. Mám teraz na mysli hlavne mestských architektov, ale takisto nejaké poradné orgány zložené z odborníkov na danú problematiku, či už je to pamiatková starostlivosť alebo architektúra alebo krajinárstvo a podobne.
Súhlasím, že estetické vnímanie je veľmi dôležité, možno sa nedá merať, ale skrášľuje našu krajinu a práve obnova, adaptácia budov je jednou z takýchto oblastí, ktorá je na Slovensku dôležitá. Pán podpredseda, myslím si, že sa zhodneme na tom, že môžeme vidieť na Slovensku množstvo objektov, ktoré sú možno schátrané, možno zanedbané, a preto sa hovorí o potrebe, aby sme proste sa viac pozerali na obnovu a menej možno na novú výstavbu. Zohľadňuje aj toto Architektonická politika Slovenska?
Ivan Zizič: Architektonická politika Slovenska to určite zohľadňuje. Veľmi intenzívne sme sa tým zaoberali a tak isto sa aj zaoberáme. Avšak potom možno aj v tej ďalšej časti sa viac dotkneme dostupného bývania a využívania práve nejakých budov alebo fondu budov ako takých.
Ohľadom tejto témy máme na mysli aj rekonštrukcie alebo teda predlžovanie životných cyklov panelových budov. Takisto aj o rekonštrukcie brownfieldov, kde už v tejto sfére vnímame nejaký posun dopredu. Každopádne vieme si predstaviť, že to vie byť aj rýchlejšie a určite to penzum toho fondu, ktoré by sme vedeli využívať, môže byť ďaleko väčšie a efektívnejšie.
Prostredníctvom takýchto rekonštrukcií by mohli získať veľmi zaujímavé priestory, či už spoločenský význam alebo pre bývanie ako také. V rámci tejto témy je určite nevyhnutné upravovať aj legislatívny rámec a pozrieť sa aj na financovanie. To znamená aplikovať do toho aj finančné nástroje, respektíve nejaké daňové zvýhodnenie pri tomto type rekonštrukcií.
V rámci viacerých architektonických politík Európskej únie sme videli, že toto sú opatrenia, ktoré sa aplikovali, realizovali a pomohli podporiť, či už bývanie, turizmus alebo iné oblasti. V podstate sa to dalo využiť pomerne široko, čo je pre nás veľmi dôležité.
O týchto zahraničných politikách sme sa rozprávali aj v predchádzajúcom podcaste, ktorý si môžu naši diváci pozrieť. Zostaňme však pri tej estetike. Okrem obnovy budov môže estetike našej krajiny pomôcť aj obnova, resp. skvalitňovanie verejných priestranstiev, ktoré môžu naštartovať regeneráciu sídelného prostredia. Pani predsedníčka, vedeli by ste vám priblížiť, aké v tejto oblasti navrhujete opatrenia v rámci Architektonickej politiky Slovenska?
Nora Vranová: Ešte skôr, než sa dostaneme k verejným priestranstvám, by som si možno dovolila jednu vetu k obnove budov. To je problematika, ktorá je samozrejme mnohovrstevnatá a je veľmi dôležitá aj z hľadiska udržateľnosti.
Hovorí sa, že najudržateľnejšia je budova tá, ktorú nepostavíte (napríklad pracovať so zabudovanou energiou, materiálom, ktorý dnes máme), čo je naozaj veľmi ekologické a udržateľné. Potom je tam samozrejme ešte aj aspekt nejakej kultúrnej udržateľnosti a kultúrnej pamäte. Tu sa dostávame vlastne aj k tým verejným priestranstvám. Takéto verejné priestranstvá v podstate pomáhajú k udržateľnosti miest ako takých, keď mesto poskytuje dostatok služieb pre svojich obyvateľov vo verejnom priestore (verejne dostupných služieb), a tým mám na mysli nejaké komunitné aktivity, kultúrne aktivity, ale takisto aj pohyb, ktorý je zameraný na pešiu dostupnosť či cyklistický pohyb. Toto všetko našim verejným priestorom chýba.
Mestá sú podstatne udržateľnejšie. Ľudia z nich nemajú tendenciu odchádzať a vytvárajú si určitý vzťah k takému miestu. Čiže vidím tam veľmi priame prepojenie medzi verejným priestorom a vzťahu obyvateľov k mestu. Medzi tými opatreniami sú v podstate veľmi jednoduché veci, ktoré možno by mali byť samozrejmosťou, ale navrhujeme napríklad manuál manažmentu a tvorby verejných priestorov tak, aby zohľadňovali napríklad aj rôzne adaptačné opatrenia na zmenu klímy, dostupnosť pre všetky kategórie obyvateľov, či práve tento nemotorový pohyb (pešo a cyklistický). Rovnako aj údržbu a prevádzku. Jednoducho, všetko to, čo by malo tvoriť takýto kvalitný verejný priestor.
Ďalších päť priorít si môžete pozrieť v 2. časti videopodcastu >>