Nový Stavebný zákon priniesol od 1. apríla novú energiu do výstavby. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa zhostil neľahkej úlohy a naplno začal pomáhať všetkým dotknutým osobám a orgánom s implementáciou legislatívnych zmien do praxe. Hovorkyňa úradu Simona Parížeková sa vo videopodcaste rozprávala s Romanom Skorkom, generálnym riaditeľom sekcie výstavby a vyvlastňovania, o najdôležitejších legislatívnych zmenách ako aj o elektronizácii procesov.
Nová legislatíva nadobudla účinnosť 1. apríla 2025. Predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, Milan Valašík, od prvého dňa hovorí o tom, že ste prevzali pomyselnú štafetu od Ministerstva dopravy SR. Čo to konkrétne znamená v praxi?
Posolstvo pána predsedu môžeme v zásade interpretovať tak, že úrad si zodpovedne plní nielen svoje zákonom stanovené povinnosti, ako je preskúmavanie spisov, vybavovanie podaní, podnetov či odvolaní, ale aktívne prispieva aj k samotnej implementácii zákona, či už prostredníctvom organizovania vzdelávacích podujatí, prípravy webinárov, metodických materiálov a odborných školení. Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, tak úrad prevzal štafetu v tom ponímaní, že sa stará o to, aby implementácia bola čo najplynulejšia a, samozrejme, najjednoduchšia.
Snažíme sa byť čo najviac nápomocní, odpovedáme na všetky otázky, máme zriadené call centrum a využívame rôzne komunikačné kanály, aby sme poskytovali informácie ako odbornej, tak aj laickej verejnosti. Dá sa povedať, že na tomto procese intenzívne pracujeme už od samotného schválenia zákona.
Predchádzajúci zákon platil takmer 50 rokov, čo je skutočne dlhé obdobie. Kde vidíte najväčšie prínosy nového Stavebného zákona? Čo bolo už potrebné upraviť?
Áno, tak pôvodný Stavebný zákon, takzvaná päťdesiatka, tu bol s nami naozaj veľmi dlho, no netreba to vnímať len jednostranne negatívne. Práve tým, že tento zákon platil dlhé roky, mali sme ho všetci akoby „ochytaný“. Vedeli sme, akým spôsobom sa dané veci vybavujú.
Mnoho otázok už bolo zodpovedaných, množstvo vecí prejudikovaných a poznali sme aj rozhodnutia súdov. Je však pravdou, že časom sa spoločnosť vyvíjala a bolo nevyhnutné pristúpiť k príprave nového zákona. Na jeho tvorbe sa pracovalo niekoľko rokov a dnes môžeme povedať, že sme radi, že sa to podarilo a nový zákon je účinný.
Pokiaľ ide o najzásadnejšie zmeny, na úvod by som určite spomenul zavedenie elektronizácie, konkrétne spustenie Portálu výstavby, ktorý predstavuje službu poskytovanú štátom občanom, či už ide o stavebníkov, projektantov alebo úradníkov na dotknutých orgánoch a stavebných úradoch. Medzi ďalšie zmeny, ktoré by som rád spomenul, patrí aj nové definovanie stavieb, ich kategorizácia a následné určenie, ktoré stavby sú predmetom akého konania, a to či podliehajú ohlasovacej povinnosti alebo sú predmetom konania o stavebnom zámere.
Rovnako boli upravené aj niektoré lehoty a zákon zavádza viaceré nové povinnosti pre osoby pôsobiace vo výstavbe, predovšetkým pre stavebníkov alebo projektantov, na ktorých sa vzťahuje viacero ustanovení. Zároveň zákon prináša aj nové opatrenia na riešenie prípadnej nečinnosti stavebných úradov. Tých noviniek je naozaj pomerne veľa a verím, že sa im budeme do detailu venovať.
Zákon už prešiel novelizáciou. Čo bolo dôvodom?
Novelizácia vychádzala najmä z požiadaviek aplikačnej praxe. Osobne by som chcel pozitívne oceniť prístup zákonodarcov, ale samozrejme aj iniciátorov zmeny, že pristúpili k úpravám skutočne promptne. Išlo o reakciu na viaceré technické nedostatky, ktoré vznikli prirodzeným spôsobom počas prijímania zákona. Tieto úpravy mali často technický charakter, no novela zároveň priniesla aj niekoľko zásadnejších zmien, ktoré však, z môjho pohľadu, hodnotím veľmi pozitívne. Boli to zmeny, ktoré reagujú na prípadnú nečinnosť stavebných úradov pri ohlásení alebo nečinnosti dotknutých právnických osôb pri vydávaní záväzných vyjadrení. Celkovo túto novelu vnímam určite pozitívne.
S účinnosťou nového Stavebného zákona nadobudli platnosť aj dve vyhlášky, ktoré ste pripravovali, a to vyhláška o členení stavieb a vyhláška o štruktúre a prevádzke informačného systému. Viete nám vybrať to najpodstatnejšie a najdôležitejšie, čo v nich je?
Tieto dve vyhlášky sme identifikovali ako kľúčové a najmä nevyhnutné pre samotné spustenie celého systému a zavedenie zákona do života. Vo všeobecnosti zákon ukladá úradu povinnosť pripraviť celkovo šesť vykonávacích predpisov, teda vyhlášok. Avšak zároveň umožňuje, vzhľadom na to, že si aj samotní zákonodarcovia uvedomovali krátkosť času, (keďže zákon bol prijatý približne začiatkom februára a účinnosť nadobudol už v apríli), použiť dočasne niektoré existujúce vyhlášky.
Tieto dve vyhlášky sme však identifikovali ako nevyhnutné nielen pre samotné spustenie Portálu výstavby, ale pre celkové fungovanie systému. Vyhláška o členení stavieb kategorizuje stavby podľa ich stavebno-technického vyhotovenia a hlavného účelu využívania, pričom ich rozdeľuje do typov, tried a oddielov. Každá stavba tak prostredníctvom tejto kategorizácie dostáva štvormiestny číselný kód, ktorý ju sprevádza počas celého jej životného cyklu. Tento systém neslúži len na prehľadnú evidenciu a systémové zaradenie stavieb, ale aj na zber štatistických ukazovateľov, ktoré potrebujeme na reportovaciu povinnosť, a do budúcna by malo byť na to naviazané aj splnenie poplatkovej povinnosti.
Druhá vyhláška, ktorá je obsahovo robustnejšia a osobne si myslím, že má aj ďaleko väčší vplyv na prostredie, upravuje niektoré osobitosti vzťahujúce sa k práci s Portálom výstavby. Definuje, že Portál výstavby je súčasťou informačného systému. Upravuje, aké funkcionality môžu jednotliví používatelia využívať, či už ide o stavebníka, projektanta, dotknutý orgán, stavebný úrad alebo úrad ako taký. Zároveň upravuje formálne a obsahové náležitosti dokumentácie, ktorá sa prostredníctvom portálu predkladá, či už ide o dokumentáciu typu stavebný zámer, projekt stavby a podobne. V neposlednom rade táto vyhláška upravuje aj náležitosti na výstupy stavebných úradov, či už ide o rozhodnutia alebo výstupy dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb. Ide teda o pomerne robustnú vyhlášku, ktorá sa dotýka v zásade všetkých aktérov výstavby a je nevyhnutné sa s ňou dôkladne oboznámiť, keďže je mimoriadne kľúčová pre fungovanie systému ako takého.
Napriek krátkemu času medzi prijatím a účinnosťou zákona sa vám podarilo pripraviť aj ďalšie štyri vyhlášky, ktoré sú momentálne ešte v legislatívnom procese. Čo obsahujú tieto vyhlášky a viete nám priblížiť, kedy asi budú účinné?
Zvyšné štyri vyhlášky sa venujú témam ako bezbariérové navrhovanie a užívanie stavieb, upravujú niektoré osobitosti vo vzťahu k všeobecným technickým požiadavkám na stavby, osobitosti vo vzťahu k postaveniu a oprávneniam geodeta a posledná z nich upravuje niektoré osobitosti pre potreby získania osobitného kvalifikačného predpokladu.
Tieto vyhlášky sme, samozrejme, vypracovali v čo najskoršom možnom termíne, avšak musíme vychádzať z kompetenčného rozdelenia, ktoré ukladá Ministerstvu dopravy SR všeobecnú povinnosť zabezpečovať náležitú úpravu predpisov z oblasti výstavby. S kolegami z ministerstva sme preto v dennodennom kontakte.
Vyhlášky sú momentálne v rôznych štádiách. Najbližšie k schváleniu je podľa môjho názoru vyhláška, ktorá upravuje pozíciu a postavenie geodeta. Pokiaľ nenastanú neočakávané okolnosti, jej účinnosť by mala nastať ešte pred letom. Následne by mala nasledovať vyhláška týkajúca sa osobitného kvalifikačného predpokladu. Pokiaľ ide o vyhlášku upravujúcu všeobecné technické požiadavky, takzvanú „VTP“, tam sme v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR identifikovali vzťah k chráneným záujmom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý avizoval zámer upraviť niektoré osobitosti, napríklad v oblasti presvetlenia alebo preslnenia stavieb, vo vlastnom predpise. To sme, samozrejme, zohľadnili pri našom harmonograme, a preto musíme do určitej miery počkať, kým kolegovia dokončia prípravu a zabezpečia schválenie danej vyhlášky. Osobne však očakávam, že do konca roka by sa nám malo podariť mať všetky vyhlášky schválené a účinné.
S účinnosťou nového Stavebného zákona bol spustený aj Portál výstavby Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Pre koho je tento portál určený a aké služby poskytuje?
Portál výstavby je riešenie alebo služba, ktorá predstavuje prvú etapu, ktorej dlhodobým cieľom je digitalizácia stavebníctva, minimálne v časti povoľovania alebo vykonávania administratívnych úkonov. V tejto úvodnej fáze slúži portál prioritne užívateľom, ktorými sú stavebník alebo ním poverená osoba, najčastejšie projektant. Títo užívatelia môžu prostredníctvom portálu zakladať projekty, manažovať role, ukladať dokumentáciu, autorizovať ju, zasielať podania, doručovať písomnosti až po finálne doručenie žiadosti na stavebný úrad.
Portál výstavby poskytuje viacero funkcionalít, osobne si dovolím tvrdiť, že až nad rámec toho, čo vyslovene ukladá ako povinnosť Stavebný zákon. Tieto funkcionality zásadným spôsobom sprehľadňujú a zjednodušujú prácu s dokumentáciou, sprehľadňujú jednotlivé úkony, ale taktiež aj etapy získavania stanovísk, prerokovávania až po získanie rozhodnutia. Zároveň však platí, že ich využívanie je do veľkej miery na rozhodnutí konkrétneho užívateľa. Zákon totiž naďalej umožňuje vykonávať procesné úkony aj v listinnej podobe, či už ide o podanie, oslovenie aktéra alebo doručenie písomnosti.
Napriek tomu musí používateľ splniť všeobecné povinnosti, ako je napríklad ukladanie dokumentácie alebo zabezpečenie prerokovania.
Z môjho pohľadu, čo som sa mal možnosť s Portálom výstavby oboznámiť, ide v prvej etape o naozaj dobré riešenie. Úvodné nahratie alebo vytvorenie projektu môže byť síce prácnejšie, ale akonáhle sú zadané údaje o stavbe, o dotknutom území a o aktéroch, tak sa mi prenášajú automaticky aj do ďalších nadväzujúcich formulárov. To znamená, že ich nemusím vypisovať ani počítačom, ani ručne. Ide o funkciu, ktorá predstavuje celkové zjednodušenie prehľadnosti a komunikácie s aktérmi, ktorých som zo zákona ako stavebník povinný osloviť a sprístupniť im dokumentáciu.
Ako je to s podpisovaním dokumentov, ktoré tam užívatelia nahrávajú. Dá sa to cez Portál výstavby a čo všetko môžu podpisovať prostredníctvom neho?
Platí všeobecné pravidlo, že rovnako ako z listinného vyhotovenia dokumentu, aj z elektronického musí byť zrejmé, ktorá osoba ho podpísala, na základe akého oprávnenia a v akom rozsahu kompetencií. Táto osoba musí byť nejakým spôsobom autorizovateľná, čo znamená, že pri práci s portálom musia byť dokumenty alebo podania podpisované podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je buď zákon o e-governmente alebo zákon o službách, ktorý tieto osobitosti upravuje.
Dokumenty teda musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo mandátnym certifikátom. To si môžete predstaviť ako elektronickú verziu fyzického podpisu, pričom z elektronického podpisu musí byť zrejmé, kto dokument podpísal, v akom rozsahu oprávnení a na aký účel bol podpisovač alebo mandátny certifikát vydaný.
Aby boli dokumenty použiteľné pred pripomienkujúcimi subjektmi alebo vo všeobecnosti pred stavebným úradom, musia byť riadne podpísané. To znamená, že osoba, ktorá chce využiť portál, musí mať buď elektronický občiansky preukaz alebo mandátny certifikát. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré podpisujú nielen formuláre, ale aj samotnú dokumentáciu.
Jednou z funkcionalít Portálu výstavby je aj takzvaný podpisovač, teda služba, ktorú môže používateľ využiť. Je na jeho rozhodnutí, či vloží už podpísanú dokumentáciu (elektronicky podpísanú) alebo využije túto funkcionalitu a dokumentáciu podpíše priamo na portáli.
Plánujete portál výstavby aj naďalej rozvíjať a pridávať ďalšie funkcionality?
Áno, tak ako som uviedol, ide iba o prvú etapu alebo prvotné riešenie v rámci širšej, dlhodobej ambície elektronizovať a následne digitalizovať túto oblasť. Čo sa týka rozvoja portálu, vo všeobecnosti musíme vychádzať vždy z toho, čo hovorí zákon. To znamená, že ak zákon ukladá nejakej osobe v oblasti výstavby povinnosť vykonať určitý úkon prostredníctvom portálu, tak takéto riešenie bude musieť byť samozrejme nasadené.
Do budúcna máme na úrade pripravené viaceré riešenia, ktoré, veríme, môžu ešte viac zjednodušiť a uľahčiť prácu alebo vo všeobecnosti zefektívniť samotný postup získavania vyjadrení a povolení. Harmonogram ďalšieho vývoja závisí nielen od ustanovení Stavebného zákona, ale aj od iných dotknutých predpisov. Samotný Portál výstavby je súčasťou informačného systému, ktorý bol zriadený zákonom o územnom plánovaní. Tento zákon zároveň stanovuje viaceré požiadavky na informačný systém, a teda aj na samotný portál.
Verejná časť portálu by mala v budúcnosti obsahovať tzv. digitálny obraz krajiny. Môžeme si to predstaviť ako súbor informačných vrstiev alebo mapové dielo, v ktorom sa dá zobraziť konkrétna lokalita, kde má používateľ záujem umiestniť a zhotoviť stavbu. V rámci tohto riešenia by mal mať užívateľ k dispozícii informácie o infraštruktúre, území, chránených záujmoch alebo osobitných prvkoch, na ktoré sa vzťahuje osobitý zreteľ. Teda všetky dáta, ktoré môžu ovplyvniť jeho projekt.
Ide o tému, ktorej sa na úrade venujeme z dlhodobého hľadiska. Uvedomujeme si, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné nielen naše vlastné zapojenie, ale aj zapojenie všetkých dotknutých aktérov. Nemá zmysel, aby sme jednotlivé dátové alebo informačné vrstvy zostavovali samostatne. Štát a ďalšie orgány verejnej správy už dnes disponujú dátami, ktoré môžu byť využité alebo implementované do konečného alebo finálneho riešenia, ktoré má byť digitálny obraz krajiny.
V prvom rade však musíme identifikovať, aký rozsah dát chceme implementovať. Je potrebné identifikovať, ktoré dáta majú byť prístupné všetkým, ktoré majú byť prístupné na vyžiadanie a ktoré budú určené len pre vybrané subjekty alebo nebudú sprístupňované vôbec, najmä z dôvodu ochrany citlivých informácií alebo z dôvodu ich utajenia.
Ako som už spomenul, ide o mimoriadne dlhodobé riešenie, ktoré postupne rozvíjame. Na jeho úspešné naplnenie bude potrebná nielen naša aktivita, ale aj zapojenie mimoriadne širokého spektra aktérov. Veríme však, že ide o pozitívne riešenie, ktoré bude prínosom pre všetkých, či už ide o úradníkov, stavebníkov, projektantov alebo širokú verejnosť. Preto na ňom pracujeme a budeme ho ďalej rozvíjať.