Často kladené otázky

Nová stavebná legislatíva prinesie v praxi viaceré zlepšenia, ktoré budú pre všetkých citeľné takmer okamžite. Najvýraznejším pozitívom stavebnej reformy je, že nové konania budú plne postavené na elektronizácii procesov, na čo je naviazaná aj zmena vo verejnej správe. Oblasť výstavby bude spadať pod špecializovanú štátnu správu. V oblasti územného plánovania sa zjednotí metodika a výsledkom tohto procesu budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány.

Stavebné konania na Slovensku boli doteraz často pomalé a neprehľadné. Z pohľadu vybavovania stavebných povolení sa dokonca nachádzame na nelichotivom 146. mieste rebríčka Doing Business. Nová stavebná legislatíva prináša prehľadnejšie a jednoduchšie procesy, čím významne znižuje byrokratickú záťaž tak stavebníkov, ako aj verejnej správy.

Jedným zo základných stavebných kameňov novej legislatívy je zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie, a tým aj zásadné skrátenie procesov. Aktuálnych 84 úkonov sa zníži na 13. Stavitelia vďaka tomu budú môcť uviesť svoje budovy do užívania rýchlejšie.

Veľké strategické investície budú čerpať z rovnakej bázy benefitov novej stavebnej legislatívy rovnako, ako všetky ostatné stavby. Zníženie byrokratickej záťaže, skrátenie procesov aj zníženie úkonov sa totiž týka všetkých stavebných konaní, a to bez ohľadu na to, či je zhotoviteľom štát, developer alebo občan. Ide o najväčšiu organizačnú zmenu v stavebnom plánovaní a výstavbe za posledné desaťročia, vďaka ktorej bude možné začať stavebné konania strategického významu za kratší čas.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už neprijateľné. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia až keď sa s ním začína. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní.

V rámci Zákona o výstavbe, ktorý nadobúda účinnosť od apríla 2024, nie je osobitne definovaný pojem „zastavaná plocha“. Tento pojem bude osobitne upravený v pripravovaných všeobecne záväzných vykonávacích predpisoch. V súčasnosti sa dá zjednodušene povedať, že ide o plochu, ktorá je spojená s terénom, prípadne inak povedané - plocha pôdorysu prvého podlažia. Do zastavanej plochy sa započítavajú prečnievajúce plochy strešnej konštrukcie, nekrytej terasy alebo plocha balkóna.

Pri stavbe domu je menej účastníkov konania ako pri developerských projektoch. Je tak i menšia pravdepodobnosť, že dôjde k rozporom. Preto bude povolenie na výstavbu domu zrealizované v kratšom termíne. V praxi tak pri stavbe domu namiesto územného a stavebného povolenia ostane len schválenie stavebného zámeru. Pri developerských projektoch zase pôjde len o overenie projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Ľudia ušetria čas, návštevy úradov a tiež peniaze.

Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť veľmi jednoducho, a to iba podaním ohlásenia. Ak stavebník bude spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podal, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Čiže vecná podstata ohlasovania drobných stavieb sa nemení.Budú sa aj naďalej ohlasovať (čiže pôjde o zjednodušený postup „povolenia“ zhotovenia stavby).Ohlásiť drobnú stavbu bude možné plne elektronicky, prakticky z pohodlia domova. Oznámenie o úspešnom ohlásení drobnej stavby príde stavebníkovi do mailu. Ohlásenie drobnej stavby písomne bude, samozrejme, umožnené tiež. Písomnú formu ohlásenia garantujú prechodné ustanovenia až do roku 2028 a vyplýva tiež aj zo Zákona o e-Governmente. Ohlasovanie drobných stavieb je upravené v § 48 Zákona o výstavbe a zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác upravuje príloha č. 2 Zákona o výstavbe.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už prekonané. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia, až keď sa začína stavať. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. Vplyv obyvateľov na územie, v procese územného plánovania, sa vďaka novej legislatíve zlepší. Tým, že sa zjednodušuje proces, jasne sa vymedzuje časový priestor, v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA, a zároveň sa výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie stávajú záväznými. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme, s jasnými pravidlami.

Čo sa týka zodpovednosti za stavbu, zostáva zachovaný súčasný stav. Tak ako dnes, zodpovedný je stále rovnako stavebník. Projektant bude však voči stavebníkovi zodpovedný za to, že stavbu navrhuje v súlade so zákonnými podmienkami. To platí aj v súčasnosti, v praxi sa to však príliš neuplatňovalo. Neprehľadné prostredie totiž spôsobilo, že aj skúsený projektant potreboval tzv. inžiniering a miestnu znalosť, ako postupuje konkrétny úradník na konkrétnom stavebnom úrade. Zámerom je, aby občan stavebník, ktorý stavia svojpomocne, mal poplatky blížiace sa k nule až nulové. Čiže občan nielenže bude stavať lacnejšie, ale navyše povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže skôr začať s výstavbou. Komerčný sektor bude mať nastavené poplatky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že na rozdiel od občana stavebníka má výhodu ziskovosti. Odbúraním práve inžinieringu a komplikovanosti pri povoľovaní a zrýchlení procesov stavebník ušetrí na iných dnešných nákladoch.

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto sa zásadne zmení a celý proces, či už prípravy územnoplánovacej dokumentácie, alebo konania pri výstavbe, budú vedené elektronicky. Už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, všetky dokumenty sa budú zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude elektronická.

V stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje, či je projektová dokumentácia vypracovaná tak, aby navrhovaná stavba vyhovovala všeobecným požiadavkám na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a ustanoveniam STN, ktoré sa vzťahujú na posudzovanú stavbu. Stavba musí spĺňať základné požiadavky na stavby ustanovené v § 43d a podľa týchto kritérií musí byť vypracovaná projektová dokumentácia predložená na stavebný úrad. Stavebný úrad v konaní tiež skúma, či je zabezpečený zdroj pitnej vody, odkanalizovanie stavby, rozvod plynu, elektriny, telekomunikačné napojenie a pod. Stavebné konanie je návrhové konanie, preto Vám odporúčame obrátiť sa s konkrétnym návrhom, spracovaným oprávneným projektantom, na príslušný stavebný úrad, v ktorého kompetencii je na základe predložených podkladov, právneho stavu a skutkových okolností riadne posúdiť danú vec a následne postupovať v súlade so zákonom.

V rámci sektora zainteresovaných podnikateľov si reforma kladie za cieľ odstrániť nadbytočné úkony a konania. Pre každý kvalitne pripravený projekt tak potrebné konania budú realizované rýchlejšie a efektívnejšie.

V rámci procesov schvaľovania povoľovania stavieb ostáva občanom v plnej miere zabezpečený prístup verejnosti.

Samozrejme, občania sú aj naďalej účastníkmi konania. Nová stavebná legislatíva prináša zmenu v tom, že sa zlučujú štyri rôzne konania (EIA, územní konanie, stavebné konanie a kolaudačné konanie) do jedného, tzv. integrovaného konania. Bude tak iba jedno správne konanie, v rámci ktorého možno uplatniť svoje právo byť účastníkom konania.Zúži sa tak priestor pre špekulantov, ktorí sa odvolávali v každom jednom konaní a zdržiavali tým schvaľovanie významných stavieb. Pri veľkých stavbách budú mať občania čas na odvolanie až 90 dní, kým doteraz to bolo iba 30 dní.

Aktuálne platný zákon a súčasná prax sa vyvinuli do množstva zmätočných procesov, čo vytváralo priestor pre nekalé praktiky. Plánovaná redukcia procesov ho významne zúži a zároveň zníži byrokratickú záťaž. Z pôvodných 84 úkonov, sa v rámci novej legislatívy ustáli 13. Ich základom bude transparentnosť a jednoznačnosť – každý bude vedieť nielen to, kto čo vydáva, ale aj to, čo je kam potrebné predložiť. Navyše, konania budú prebiehať elektronicky. Vďaka tomu budú všetci účastníci vidieť, aké dokumenty musia predložiť, aj to, aké sú dodacie lehoty. Zároveň bude možné celý proces kontrolovať online.

V tomto prípade je potrebné vykonať 3 kroky: - overiť na obci súlad s Územným plánom, - vybaviť vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF), - podať ohlásenie stavebnému úradu s predpísanou dokumentáciou.

Jedným zo základných stavebných kameňov novej legislatívy je zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie, a tým aj zásadné skrátenie procesov. Aktuálnych 84 úkonov sa zníži na 13. Stavitelia vďaka tomu budú môcť uviesť svoje budovy do užívania rýchlejšie.

Veľké strategické investície budú čerpať z rovnakej bázy benefitov novej stavebnej legislatívy rovnako, ako všetky ostatné stavby. Zníženie byrokratickej záťaže, skrátenie procesov aj zníženie úkonov sa totiž týka všetkých stavebných konaní, a to bez ohľadu na to, či je zhotoviteľom štát, developer alebo občan. Ide o najväčšiu organizačnú zmenu v stavebnom plánovaní a výstavbe za posledné desaťročia, vďaka ktorej bude možné začať stavebné konania strategického významu za kratší čas.

Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú. Niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Nová legislatíva zavedie jednotnú metodiku, územné plány budú aj v digitálnej forme a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší a zároveň sa zharmonizuje s procesom posudzovania vplyvov.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie vychádza z európskej legislatívy, preto zostáva súčasťou procesov naďalej. Zmení sa však to, že po novom bude namiesto dvoch osobitných procesov jeden. Keď stavebník dostane povolenie EIA, súčasne bude mať aj povolenie stavebného zámeru. Celkovo sa tak tri konania zlúčia do jedného.

Administratívne procesy sa zjednotia, zjednodušia, a to vďaka prechodu stavebných úradov späť na štát. Nová legislatíva tiež počíta so zvýšením zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu, čím dôjde k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov. Jedným zo základných stavebných kameňov nového nastavenia je zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie, a tým aj zásadné skrátenie procesov. Aktuálnych 84 úkonov sa zníži na 13. Stavitelia vďaka tomu budú môcť uviesť svoje budovy do užívania rýchlejšie.

Po novom bude stavebné konanie prebiehať plne elektronicky. Stavebník, či už ide o spoločnosť alebo bežného občana, nahrá svoj projekt cez inteligentný elektronický formulár. Prostredníctvom online komunikácie systém automaticky stanoví lehoty pre všetky dotknuté úrady. Ak stavebník získa všetky kladné stanoviská, môže začať realizovať svoj projekt. A to bez toho, aby musel kontaktovať všetky úrady osobitne.

Lehotu potrebnú na získanie stavebného povolenia pre rodinné domy a malé bytové domy bude možné skrátiť na 40 pracovných dní. Časovú optimalizáciu je možné dosiahnuť vďaka sérii zmien zahŕňajúcich odstránenie duplicity konaní a kompletnou elektronizáciou procesov.

Lehota na získanie stavebného povolenia začne plynúť odo dňa, kedy bude stavebnému úradu predložená kompletná dokumentácia.

Zmena Stavebného zákona určite vyvolá aj zmenu Zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý bol zavedený s účelom nahradiť vyvolané investície.

Podmienky v oblasti výstavby a územného plánovania, ako sme ich poznali v minulosti, boli neprijateľné, preto bola potrebná nová stavebná legislatíva, ktorá pracuje v prospech ľudí. Zníženie byrokratickej záťaže a urýchlenie procesov bude znamenať významnú úsporu času.

Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

V rámci Zákona o výstavbe, ktorý nadobúda účinnosť od apríla 2024, nie je osobitne definovaný pojem „zastavaná plocha“. Tento pojem bude osobitne upravený v pripravovaných všeobecne záväzných vykonávacích predpisoch. V súčasnosti sa dá zjednodušene povedať, že ide o plochu, ktorá je spojená s terénom, prípadne inak povedané - plocha pôdorysu prvého podlažia. Do zastavanej plochy sa započítavajú prečnievajúce plochy strešnej konštrukcie, nekrytej terasy alebo plocha balkóna.

Pri stavbe domu je menej účastníkov konania ako pri developerských projektoch. Je tak i menšia pravdepodobnosť, že dôjde k rozporom. Preto bude povolenie na výstavbu domu zrealizované v kratšom termíne. V praxi tak pri stavbe domu namiesto územného a stavebného povolenia ostane len schválenie stavebného zámeru. Pri developerských projektoch zase pôjde len o overenie projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Ľudia ušetria čas, návštevy úradov a tiež peniaze.

Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť veľmi jednoducho, a to iba podaním ohlásenia. Ak stavebník bude spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podal, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Čiže vecná podstata ohlasovania drobných stavieb sa nemení.Budú sa aj naďalej ohlasovať (čiže pôjde o zjednodušený postup „povolenia“ zhotovenia stavby).Ohlásiť drobnú stavbu bude možné plne elektronicky, prakticky z pohodlia domova. Oznámenie o úspešnom ohlásení drobnej stavby príde stavebníkovi do mailu. Ohlásenie drobnej stavby písomne bude, samozrejme, umožnené tiež. Písomnú formu ohlásenia garantujú prechodné ustanovenia až do roku 2028 a vyplýva tiež aj zo Zákona o e-Governmente. Ohlasovanie drobných stavieb je upravené v § 48 Zákona o výstavbe a zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác upravuje príloha č. 2 Zákona o výstavbe.

Jednotný informačný systém, vďaka ktorému sa budú všetky stavebné procesy zhromažďovať na jednom mieste, bude spustený 1. apríla 2024. Procesy sa plne digitalizujú do 1. januára 2028 a funkcionality budú v intenciách, ktoré zákon popisuje.

Potom ako prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v máji 2022 novú stavebnú legislatívu, od 1. júna 2022 vznikol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Sídlo úradu je v Bratislave, v časti Nové Mesto.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR vznikol 1. júna 2022 menovaním predsedu úradu a generálneho tajomníka služobného úradu. Postupne vznikol realizačný tím, ktorý pracuje na vyhláškach, informačnom systéme a ďalších činnostiach od prvého momentu. Následne sa úrad rozrástol 1. januára 2023 delimitáciou niektorých zamestnancov Ministerstva dopravy SR. Týmto dátumom prešli na úrad kompetencie Ministerstva dopravy SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. V apríli 2024 budú v účinnosti aj všetky legislatívne zmeny vrátane vykonávacích predpisov.

Pozitív, ktoré bežní ľudia v praxi už čoskoro pocítia, je viac. Najvýraznejším kladom navrhovanej reformy je, že nové konania sú postavené na elektronizácii procesov. Tým sa výrazne skráti čakanie na povolenie, napríklad na rodinný dom. Vďaka odstráneniu byrokratickej záťaže sa lehoty skrátia z mesiacov na týždne.

V oblasti územného plánovania dôjde k jednotnej metodike, ktorej výsledkom budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány. Systémová zmena bude aj v tom, že zrušením územného konania ako individuálneho nástroja bude úlohou samosprávy lepšie územne plánovať. Tým bude nastavovať vopred podmienky, ale aj riešiť potreby a požiadavky verejnosti či developerov.Vďaka novej legislatíve sa skompletizuje pozorne vypracovaný územný plán, ktorý dá jasnú odpoveď na to, čo, kde a za akých podmienok môže stáť.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania. Prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Tiež bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať. Bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu.Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu budú zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia. A ak bude stavebník spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podá, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu.Významnou pozitívnou zmenou je aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes existuje územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie. Tieto tri procesy sa zlúčia do jedného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už prekonané. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia, až keď sa začína stavať. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. Vplyv obyvateľov na územie, v procese územného plánovania, sa vďaka novej legislatíve zlepší. Tým, že sa zjednodušuje proces, jasne sa vymedzuje časový priestor, v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA, a zároveň sa výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie stávajú záväznými. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme, s jasnými pravidlami.

Proces územného plánovania sa na jednej strane zjednodušuje, na druhej strane sa harmonizuje s procesom posudzovania vplyvov. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Zavedie sa jednotná metodika a územné plány budú tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.

Ide o zlúčenie dnešného územného konania a stavebného konania do jedného konania o stavebnom zámere. Dnes sa záväzné stanoviská žiadajú dvakrát. Prvýkrát k návrhu na podanie a druhýkrát v konaní samotnom. Pristúpilo sa k riešeniu, že projektant, ale aj stavebník by mali poznať na začiatku procesu požiadavky dotknutých subjektov a orgánov, ktoré k danej stavbe majú, či už z titulu ochrany verejného záujmu, práv vlastníkov či požiadaviek na pripojenie do sietí. Ak ich poznajú na začiatku, vedia vyhodnotiť, ktoré požiadavky sú schopní splniť a ktoré nie.Proces je preto nastavený tak, že na začiatku vie stavebník s projektantom lepšie povedať, ako má projekt stavebného zámeru vyzerať. Stavebný úrad bude rozhodovať len o rozporoch, teda len o tom, na čom sa stavebník s daným subjektom, ktorý dal pripomienky, nedohodne.

Čo sa týka zodpovednosti za stavbu, zostáva zachovaný súčasný stav. Tak ako dnes, zodpovedný je stále rovnako stavebník. Projektant bude však voči stavebníkovi zodpovedný za to, že stavbu navrhuje v súlade so zákonnými podmienkami. To platí aj v súčasnosti, v praxi sa to však príliš neuplatňovalo. Neprehľadné prostredie totiž spôsobilo, že aj skúsený projektant potreboval tzv. inžiniering a miestnu znalosť, ako postupuje konkrétny úradník na konkrétnom stavebnom úrade. Zámerom je, aby občan stavebník, ktorý stavia svojpomocne, mal poplatky blížiace sa k nule až nulové. Čiže občan nielenže bude stavať lacnejšie, ale navyše povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže skôr začať s výstavbou. Komerčný sektor bude mať nastavené poplatky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že na rozdiel od občana stavebníka má výhodu ziskovosti. Odbúraním práve inžinieringu a komplikovanosti pri povoľovaní a zrýchlení procesov stavebník ušetrí na iných dnešných nákladoch.

Elektronický systém bude plne funkčný už od roku 2023. Avšak konania, ktoré boli začaté podľa starých predpisov, bude možné realizovať naďalej. Počíta sa s dvojročným prechodným obdobím 2023 - 2025 tak, aby sa nezastavili projekty, ktoré boli v povoľovacích procesoch.

Náležitosti ohlásenia upravuje § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. K ohláseniu stavebník prikladá stanoviská dotknutých orgánov vyžadovaných podľa osobitných predpisov – najmä stanovisko dotknutého orgánu k pripojeniu k distribučnej sieti a prehlásenie dodávateľa fotovoltického zariadenia o bezpečnosti, stabilite a spoľahlivosti umiestnenia fotovoltického zariadenia na stavbu. Dotknutým orgánom je v zmysle § 140a Stavebného zákona aj vlastník siete technického vybavenia územia.Rozsah podkladov pre stavebné konanie alebo pre ohlásenie určuje stavebný úrad na základe posúdenia konkrétneho návrhu. Nie je možné sa vyjadrovať z úrovne ústredného orgánu, aké podklady pre rozhodnutie v konkrétnom prípade stavebný úrad má alebo nemá požadovať.V závislosti od technického riešenia stavby môže stavebný úrad podľa § 57 Stavebného zákona určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

V stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje, či je projektová dokumentácia vypracovaná tak, aby navrhovaná stavba vyhovovala všeobecným požiadavkám na výstavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a ustanoveniam STN, ktoré sa vzťahujú na posudzovanú stavbu. Stavba musí spĺňať základné požiadavky na stavby ustanovené v § 43d a podľa týchto kritérií musí byť vypracovaná projektová dokumentácia predložená na stavebný úrad. Stavebný úrad v konaní tiež skúma, či je zabezpečený zdroj pitnej vody, odkanalizovanie stavby, rozvod plynu, elektriny, telekomunikačné napojenie a pod. Stavebné konanie je návrhové konanie, preto Vám odporúčame obrátiť sa s konkrétnym návrhom, spracovaným oprávneným projektantom, na príslušný stavebný úrad, v ktorého kompetencii je na základe predložených podkladov, právneho stavu a skutkových okolností riadne posúdiť danú vec a následne postupovať v súlade so zákonom.

Obciam, ktoré nemajú dostatočné možnosti na tvorbu územných plánov, bude plne nápomocný štát. Vytvorí sa osobitný fond, z ktorého budú financované všetky potrebné úkony. Obec zadefinuje, aké úlohy potrebuje v rámci územného plánovania naplniť a štát zabezpečí vykonanie úloh aj ich finančné krytie. Zároveň budú skompletizované a vydané zásady jednotnej metodiky a prebehne séria školení pre samosprávy. Prejsť procesom územného plánovania malým obciam pomôže aj elektronický systém, ktorý vznikne.

Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú. Niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Nová legislatíva zavedie jednotnú metodiku, územné plány budú aj v digitálnej forme a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší a zároveň sa zharmonizuje s procesom posudzovania vplyvov.

Územné plánovanie ostáva naďalej originálnou kompetenciou samosprávy. Pokiaľ chcú obce svoje územie rozvíjať, práve navrhované zmeny ich môžu motivovať k územnoplánovacej činnosti. Nový návrh zákona kladie dokonca oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania.

Samosprávy budú mať priestor rozhodnúť nielen o tom, aká bude funkcia daného územia, ale aj akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť. Zníži sa tým možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov.

Základom novej stavebnej legislatívy bude skrátenie procesov a významné zníženie byrokracie. Navyše tým, že systém bude elektronický, umožní zaviesť efektívnejšiu kontrolu, ktorá dodnes vôbec nefungovala. Jedným z nosných pilierov zmeny je posilnenie postavenia a funkcie územného plánovania ako dominantného nástroja rozvoja územia. Zjednodušenie a sprehľadnenie v oblasti územného plánovania významne napomôže, aby sa územné plánovanie účelnejšie využívalo. Cieľom tiež je, aby sa celý proces viac integroval s hospodárskym a sociálnym strategickým plánovaním.

Nová legislatíva reflektuje nielen dynamiky doby, ale poskytuje aj rovnakú silu pôsobnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o zhotoviteľa stavby alebo dotknuté strany. Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

V oblasti územného plánovania dôjde k jednotnej metodike, ktorej výsledkom budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány. Systémová zmena bude aj v tom, že zrušením územného konania ako individuálneho nástroja bude úlohou samosprávy lepšie územne plánovať. Tým bude nastavovať vopred podmienky, ale aj riešiť potreby a požiadavky verejnosti či developerov.Vďaka novej legislatíve sa skompletizuje pozorne vypracovaný územný plán, ktorý dá jasnú odpoveď na to, čo, kde a za akých podmienok môže stáť.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania. Prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Tiež bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať. Bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu.Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu budú zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia. A ak bude stavebník spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podá, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu.Významnou pozitívnou zmenou je aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes existuje územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie. Tieto tri procesy sa zlúčia do jedného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Proces územného plánovania sa na jednej strane zjednodušuje, na druhej strane sa harmonizuje s procesom posudzovania vplyvov. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Zavedie sa jednotná metodika a územné plány budú tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto sa zásadne zmení a celý proces, či už prípravy územnoplánovacej dokumentácie, alebo konania pri výstavbe, budú vedené elektronicky. Už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, všetky dokumenty sa budú zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude elektronická.

Nová stavebná legislatíva prinesie v praxi viaceré zlepšenia, ktoré budú pre všetkých citeľné takmer okamžite. Najvýraznejším pozitívom stavebnej reformy je, že nové konania budú plne postavené na elektronizácii procesov, na čo je naviazaná aj zmena vo verejnej správe. Oblasť výstavby bude spadať pod špecializovanú štátnu správu. V oblasti územného plánovania sa zjednotí metodika a výsledkom tohto procesu budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány.

Aktuálne platný zákon a súčasná prax sa vyvinuli do množstva zmätočných procesov, čo vytváralo priestor pre nekalé praktiky. Plánovaná redukcia procesov ho významne zúži a zároveň zníži byrokratickú záťaž. Z pôvodných 84 úkonov, sa v rámci novej legislatívy ustáli 13. Ich základom bude transparentnosť a jednoznačnosť – každý bude vedieť nielen to, kto čo vydáva, ale aj to, čo je kam potrebné predložiť. Navyše, konania budú prebiehať elektronicky. Vďaka tomu budú všetci účastníci vidieť, aké dokumenty musia predložiť, aj to, aké sú dodacie lehoty. Zároveň bude možné celý proces kontrolovať online.

Elektronizácia celého procesu zabezpečí vyššiu mieru transparentnosti, zníženie byrokratickej záťaže i priestoru pre nekalé praktiky. Vďaka reforme stavebnej legislatívy si bude môcť každý občan presne odsledovať, v akej fáze sa nachádza jeho stavebné konanie. Zároveň bude presne vedieť, aké sú podmienky či postup v konkrétnom prípade. Nové moderné pravidlá odstránia aj neformálny inštitút „vybavovačov“, keďže každý si bude môcť všetko sám odsledovať online.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už neprijateľné. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia až keď sa s ním začína. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní.

Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú. Niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Nová legislatíva zavedie jednotnú metodiku, územné plány budú aj v digitálnej forme a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší a zároveň sa zharmonizuje s procesom posudzovania vplyvov.

Nová legislatíva reflektuje nielen dynamiky doby, ale poskytuje aj rovnakú silu pôsobnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o zhotoviteľa stavby alebo dotknuté strany. Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

Lehotu potrebnú na získanie stavebného povolenia pre rodinné domy a malé bytové domy bude možné skrátiť na 40 pracovných dní. Časovú optimalizáciu je možné dosiahnuť vďaka sérii zmien zahŕňajúcich odstránenie duplicity konaní a kompletnou elektronizáciou procesov.

Jednotný informačný systém, vďaka ktorému sa budú všetky stavebné procesy zhromažďovať na jednom mieste, bude spustený 1. apríla 2024. Procesy sa plne digitalizujú do 1. januára 2028 a funkcionality budú v intenciách, ktoré zákon popisuje.

Proces územného plánovania sa na jednej strane zjednodušuje, na druhej strane sa harmonizuje s procesom posudzovania vplyvov. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Zavedie sa jednotná metodika a územné plány budú tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.

Čo sa týka zodpovednosti za stavbu, zostáva zachovaný súčasný stav. Tak ako dnes, zodpovedný je stále rovnako stavebník. Projektant bude však voči stavebníkovi zodpovedný za to, že stavbu navrhuje v súlade so zákonnými podmienkami. To platí aj v súčasnosti, v praxi sa to však príliš neuplatňovalo. Neprehľadné prostredie totiž spôsobilo, že aj skúsený projektant potreboval tzv. inžiniering a miestnu znalosť, ako postupuje konkrétny úradník na konkrétnom stavebnom úrade. Zámerom je, aby občan stavebník, ktorý stavia svojpomocne, mal poplatky blížiace sa k nule až nulové. Čiže občan nielenže bude stavať lacnejšie, ale navyše povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže skôr začať s výstavbou. Komerčný sektor bude mať nastavené poplatky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že na rozdiel od občana stavebníka má výhodu ziskovosti. Odbúraním práve inžinieringu a komplikovanosti pri povoľovaní a zrýchlení procesov stavebník ušetrí na iných dnešných nákladoch.

Nová stavebná legislatíva myslí aj na seniorov, do poštovej schránky im príde list o začatí konania, a to vrátane inštrukcií a linku na vyplnenie formulára námietok k stavebnému zámeru. Toto platí v prípade, ak nemajú aktivovanú elektronickú schránku. Ak nepoužívajú internet, rodinný príslušník, ktorý má prístup k internetu a používa ho, im môže pomôcť vyplniť formulár a poslať ho. Ak takúto možnosť nemajú, pôjdu na poštu a pracovník pošty im poskytne asistenciu s vyplnením formulára a doručením.

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto sa zásadne zmení a celý proces, či už prípravy územnoplánovacej dokumentácie, alebo konania pri výstavbe, budú vedené elektronicky. Už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, všetky dokumenty sa budú zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude elektronická.

Elektronický systém bude plne funkčný už od roku 2023. Avšak konania, ktoré boli začaté podľa starých predpisov, bude možné realizovať naďalej. Počíta sa s dvojročným prechodným obdobím 2023 - 2025 tak, aby sa nezastavili projekty, ktoré boli v povoľovacích procesoch.

Vzhľadom na viaceré zásadné zmeny, ktoré prináša nová legislatíva – medzi ktoré patrí najmä zrušenie tzv. preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby, vytvorenie nového ústredného orgánu štátnej správy a elektronizácia administratívnych postupov (konaní) a čas potrebný na ich implementáciu, je pochopiteľné, že môžu panovať obavy z naplnenia všetkých cieľov reformy. Týchto skutočností si boli vedomí aj tvorcovia legislatívy. Schválenie novej legislatívy v oblasti územného plánovania a výstavby možno považovať za prvý krok v rámci ohlásenej reformy, ktorej ambíciou je, okrem iného, aj zjednotenie a štandardizovanie požiadaviek na obsah a kvalitu územno-plánovacej dokumentácie, zjednodušenie procesov povoľovania pre kvalitne pripravené investičné projekty, metodická centralizácia, zvýšenie kvality rozhodovania, elektronizácia a postupná digitalizácia a iné.

Súčasný stavebný zákon je vecne rozdelený do dvoch zákonov, a to do Zákona o územnom plánovaní a do Zákona o výstavbe. Zákon o územnom plánovaní rieši problematiku územného plánovania. Zákon o výstavbe rieši procesy výstavby a povoľovanie jednotlivých stavieb.

Všeobecne platí, že zákony musia reflektovať aktuálne potreby občanov či inštitúcií aj dynamiku doby. Podmienky v oblasti výstavby a územného plánovania, ako sme ich poznali v minulosti, boli neprijateľné, preto bola potrebná nová stavebná legislatíva. Jedným z nosných pilierov zmeny je posilnenie postavenia a funkcie územného plánovania ako dominantného nástroja rozvoja územia. Zjednodušenie a sprehľadnenie v oblasti územného plánovania významne napomôže, aby sa územné plánovanie účelnejšie využívalo. Cieľom tiež je, aby sa celý proces viac integroval s hospodárskym a sociálnym strategickým plánovaním.

Nová stavebná legislatíva, ktorá stojí na dvoch základných zákonoch, a to Zákone o územnom plánovaní a Zákone o výstavbe nadobudne účinnosť od 1. apríla 2024.

Nová stavebná legislatíva prinesie v praxi viaceré zlepšenia, ktoré budú pre všetkých citeľné takmer okamžite. Najvýraznejším pozitívom stavebnej reformy je, že nové konania budú plne postavené na elektronizácii procesov, na čo je naviazaná aj zmena vo verejnej správe. Oblasť výstavby bude spadať pod špecializovanú štátnu správu. V oblasti územného plánovania sa zjednotí metodika a výsledkom tohto procesu budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány.

Aktuálne platný zákon a súčasná prax sa vyvinuli do množstva zmätočných procesov, čo vytváralo priestor pre nekalé praktiky. Plánovaná redukcia procesov ho významne zúži a zároveň zníži byrokratickú záťaž. Z pôvodných 84 úkonov, sa v rámci novej legislatívy ustáli 13. Ich základom bude transparentnosť a jednoznačnosť – každý bude vedieť nielen to, kto čo vydáva, ale aj to, čo je kam potrebné predložiť. Navyše, konania budú prebiehať elektronicky. Vďaka tomu budú všetci účastníci vidieť, aké dokumenty musia predložiť, aj to, aké sú dodacie lehoty. Zároveň bude možné celý proces kontrolovať online.

Stavebné konania na Slovensku boli doteraz často pomalé a neprehľadné. Z pohľadu vybavovania stavebných povolení sa dokonca nachádzame na nelichotivom 146. mieste rebríčka Doing Business. Nová stavebná legislatíva prináša prehľadnejšie a jednoduchšie procesy, čím významne znižuje byrokratickú záťaž tak stavebníkov, ako aj verejnej správy.

V tomto prípade je potrebné vykonať 3 kroky: - overiť na obci súlad s Územným plánom, - vybaviť vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF), - podať ohlásenie stavebnému úradu s predpísanou dokumentáciou.

Jedným zo základných stavebných kameňov novej legislatívy je zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie, a tým aj zásadné skrátenie procesov. Aktuálnych 84 úkonov sa zníži na 13. Stavitelia vďaka tomu budú môcť uviesť svoje budovy do užívania rýchlejšie.

Veľké strategické investície budú čerpať z rovnakej bázy benefitov novej stavebnej legislatívy rovnako, ako všetky ostatné stavby. Zníženie byrokratickej záťaže, skrátenie procesov aj zníženie úkonov sa totiž týka všetkých stavebných konaní, a to bez ohľadu na to, či je zhotoviteľom štát, developer alebo občan. Ide o najväčšiu organizačnú zmenu v stavebnom plánovaní a výstavbe za posledné desaťročia, vďaka ktorej bude možné začať stavebné konania strategického významu za kratší čas.

Elektronizácia celého procesu zabezpečí vyššiu mieru transparentnosti, zníženie byrokratickej záťaže i priestoru pre nekalé praktiky. Vďaka reforme stavebnej legislatívy si bude môcť každý občan presne odsledovať, v akej fáze sa nachádza jeho stavebné konanie. Zároveň bude presne vedieť, aké sú podmienky či postup v konkrétnom prípade. Nové moderné pravidlá odstránia aj neformálny inštitút „vybavovačov“, keďže každý si bude môcť všetko sám odsledovať online.

Ochrana prírodného bohatstva patrí medzi základné úlohy štátu. Tento fakt zohľadňuje aj nová stavebná legislatíva, ktorá významne posilňuje oblasť vplyvov na životné prostredie. V rámci územného plánovania sa procesy harmonizujú s posudzovaním strategického dokumentu (tzv. SEA) a výsledky posúdenia sú pre územnoplánovaciu dokumentáciu záväzné. Navyše, Ministerstvo životného prostredia SR posilňuje svoju pozíciu pri kontrole zákonnosti územného plánovania. V oblasti výstavby sa zlučujú procesy posudzovania vplyvov (EIA) s konaním o stavebnom zámere a špeciálnym stavebným úradom by mal byť orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Obciam, ktoré nemajú dostatočné možnosti na tvorbu územných plánov, bude plne nápomocný štát. Vytvorí sa osobitný fond, z ktorého budú financované všetky potrebné úkony. Obec zadefinuje, aké úlohy potrebuje v rámci územného plánovania naplniť a štát zabezpečí vykonanie úloh aj ich finančné krytie. Zároveň budú skompletizované a vydané zásady jednotnej metodiky a prebehne séria školení pre samosprávy. Prejsť procesom územného plánovania malým obciam pomôže aj elektronický systém, ktorý vznikne.

Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú. Niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Nová legislatíva zavedie jednotnú metodiku, územné plány budú aj v digitálnej forme a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší a zároveň sa zharmonizuje s procesom posudzovania vplyvov.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie vychádza z európskej legislatívy, preto zostáva súčasťou procesov naďalej. Zmení sa však to, že po novom bude namiesto dvoch osobitných procesov jeden. Keď stavebník dostane povolenie EIA, súčasne bude mať aj povolenie stavebného zámeru. Celkovo sa tak tri konania zlúčia do jedného.

Územné plánovanie ostáva naďalej originálnou kompetenciou samosprávy. Pokiaľ chcú obce svoje územie rozvíjať, práve navrhované zmeny ich môžu motivovať k územnoplánovacej činnosti. Nový návrh zákona kladie dokonca oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania.

Samosprávy budú mať priestor rozhodnúť nielen o tom, aká bude funkcia daného územia, ale aj akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť. Zníži sa tým možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov.

Výkon právomocí stavebných úradov prostredníctvom samospráv sa už dnes realizuje formou preneseného výkonu štátnej správy. Nejde o štátnozamestnanecké miesta, nepôjde teda o presun, ale vytvorenie novej štruktúry s novými pracovnými miestami.

Základom novej stavebnej legislatívy bude skrátenie procesov a významné zníženie byrokracie. Navyše tým, že systém bude elektronický, umožní zaviesť efektívnejšiu kontrolu, ktorá dodnes vôbec nefungovala. Jedným z nosných pilierov zmeny je posilnenie postavenia a funkcie územného plánovania ako dominantného nástroja rozvoja územia. Zjednodušenie a sprehľadnenie v oblasti územného plánovania významne napomôže, aby sa územné plánovanie účelnejšie využívalo. Cieľom tiež je, aby sa celý proces viac integroval s hospodárskym a sociálnym strategickým plánovaním.

Nová legislatíva reflektuje nielen dynamiky doby, ale poskytuje aj rovnakú silu pôsobnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o zhotoviteľa stavby alebo dotknuté strany. Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

Administratívne procesy sa zjednotia, zjednodušia, a to vďaka prechodu stavebných úradov späť na štát. Nová legislatíva tiež počíta so zvýšením zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu, čím dôjde k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov. Jedným zo základných stavebných kameňov nového nastavenia je zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie, a tým aj zásadné skrátenie procesov. Aktuálnych 84 úkonov sa zníži na 13. Stavitelia vďaka tomu budú môcť uviesť svoje budovy do užívania rýchlejšie.

Po novom bude stavebné konanie prebiehať plne elektronicky. Stavebník, či už ide o spoločnosť alebo bežného občana, nahrá svoj projekt cez inteligentný elektronický formulár. Prostredníctvom online komunikácie systém automaticky stanoví lehoty pre všetky dotknuté úrady. Ak stavebník získa všetky kladné stanoviská, môže začať realizovať svoj projekt. A to bez toho, aby musel kontaktovať všetky úrady osobitne.

Lehota na získanie stavebného povolenia začne plynúť odo dňa, kedy bude stavebnému úradu predložená kompletná dokumentácia.

Zmena Stavebného zákona určite vyvolá aj zmenu Zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý bol zavedený s účelom nahradiť vyvolané investície.

Podmienky v oblasti výstavby a územného plánovania, ako sme ich poznali v minulosti, boli neprijateľné, preto bola potrebná nová stavebná legislatíva, ktorá pracuje v prospech ľudí. Zníženie byrokratickej záťaže a urýchlenie procesov bude znamenať významnú úsporu času.

Nové pravidlá prinášajú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. A čo je najdôležitejšie – nové nastavenie nielen vytvára priestor na vyjadrenie postoja dotknutých osôb, ale navyše stanovuje lehotu, v rámci ktorej je potrebné sa vyjadriť. Žiadny občan tak už nezostane bez možnosti vyjadriť sa k stavebnému konaniu, ktoré sa ho dotýka.

V rámci Zákona o výstavbe, ktorý nadobúda účinnosť od apríla 2024, nie je osobitne definovaný pojem „zastavaná plocha“. Tento pojem bude osobitne upravený v pripravovaných všeobecne záväzných vykonávacích predpisoch. V súčasnosti sa dá zjednodušene povedať, že ide o plochu, ktorá je spojená s terénom, prípadne inak povedané - plocha pôdorysu prvého podlažia. Do zastavanej plochy sa započítavajú prečnievajúce plochy strešnej konštrukcie, nekrytej terasy alebo plocha balkóna.

Pri stavbe domu je menej účastníkov konania ako pri developerských projektoch. Je tak i menšia pravdepodobnosť, že dôjde k rozporom. Preto bude povolenie na výstavbu domu zrealizované v kratšom termíne. V praxi tak pri stavbe domu namiesto územného a stavebného povolenia ostane len schválenie stavebného zámeru. Pri developerských projektoch zase pôjde len o overenie projektu stavby ako ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Ľudia ušetria čas, návštevy úradov a tiež peniaze.

Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť veľmi jednoducho, a to iba podaním ohlásenia. Ak stavebník bude spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podal, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu. Čiže vecná podstata ohlasovania drobných stavieb sa nemení.Budú sa aj naďalej ohlasovať (čiže pôjde o zjednodušený postup „povolenia“ zhotovenia stavby).Ohlásiť drobnú stavbu bude možné plne elektronicky, prakticky z pohodlia domova. Oznámenie o úspešnom ohlásení drobnej stavby príde stavebníkovi do mailu. Ohlásenie drobnej stavby písomne bude, samozrejme, umožnené tiež. Písomnú formu ohlásenia garantujú prechodné ustanovenia až do roku 2028 a vyplýva tiež aj zo Zákona o e-Governmente. Ohlasovanie drobných stavieb je upravené v § 48 Zákona o výstavbe a zoznam drobných stavieb a drobných stavebných prác upravuje príloha č. 2 Zákona o výstavbe.

Jednotný informačný systém, vďaka ktorému sa budú všetky stavebné procesy zhromažďovať na jednom mieste, bude spustený 1. apríla 2024. Procesy sa plne digitalizujú do 1. januára 2028 a funkcionality budú v intenciách, ktoré zákon popisuje.

Potom ako prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v máji 2022 novú stavebnú legislatívu, od 1. júna 2022 vznikol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Sídlo úradu je v Bratislave, v časti Nové Mesto.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR vznikol 1. júna 2022 menovaním predsedu úradu a generálneho tajomníka služobného úradu. Postupne vznikol realizačný tím, ktorý pracuje na vyhláškach, informačnom systéme a ďalších činnostiach od prvého momentu. Následne sa úrad rozrástol 1. januára 2023 delimitáciou niektorých zamestnancov Ministerstva dopravy SR. Týmto dátumom prešli na úrad kompetencie Ministerstva dopravy SR na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia. V apríli 2024 budú v účinnosti aj všetky legislatívne zmeny vrátane vykonávacích predpisov.

Pozitív, ktoré bežní ľudia v praxi už čoskoro pocítia, je viac. Najvýraznejším kladom navrhovanej reformy je, že nové konania sú postavené na elektronizácii procesov. Tým sa výrazne skráti čakanie na povolenie, napríklad na rodinný dom. Vďaka odstráneniu byrokratickej záťaže sa lehoty skrátia z mesiacov na týždne.

V oblasti územného plánovania dôjde k jednotnej metodike, ktorej výsledkom budú prehľadnejšie a čitateľnejšie územné plány. Systémová zmena bude aj v tom, že zrušením územného konania ako individuálneho nástroja bude úlohou samosprávy lepšie územne plánovať. Tým bude nastavovať vopred podmienky, ale aj riešiť potreby a požiadavky verejnosti či developerov.Vďaka novej legislatíve sa skompletizuje pozorne vypracovaný územný plán, ktorý dá jasnú odpoveď na to, čo, kde a za akých podmienok môže stáť.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania. Prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Tiež bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať. Bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu.Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu budú zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia. A ak bude stavebník spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podá, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu.Významnou pozitívnou zmenou je aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes existuje územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie. Tieto tri procesy sa zlúčia do jedného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už prekonané. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia, až keď sa začína stavať. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. Vplyv obyvateľov na územie, v procese územného plánovania, sa vďaka novej legislatíve zlepší. Tým, že sa zjednodušuje proces, jasne sa vymedzuje časový priestor, v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA, a zároveň sa výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie stávajú záväznými. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme, s jasnými pravidlami.

Proces územného plánovania sa na jednej strane zjednodušuje, na druhej strane sa harmonizuje s procesom posudzovania vplyvov. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Zavedie sa jednotná metodika a územné plány budú tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.

Ide o zlúčenie dnešného územného konania a stavebného konania do jedného konania o stavebnom zámere. Dnes sa záväzné stanoviská žiadajú dvakrát. Prvýkrát k návrhu na podanie a druhýkrát v konaní samotnom. Pristúpilo sa k riešeniu, že projektant, ale aj stavebník by mali poznať na začiatku procesu požiadavky dotknutých subjektov a orgánov, ktoré k danej stavbe majú, či už z titulu ochrany verejného záujmu, práv vlastníkov či požiadaviek na pripojenie do sietí. Ak ich poznajú na začiatku, vedia vyhodnotiť, ktoré požiadavky sú schopní splniť a ktoré nie.Proces je preto nastavený tak, že na začiatku vie stavebník s projektantom lepšie povedať, ako má projekt stavebného zámeru vyzerať. Stavebný úrad bude rozhodovať len o rozporoch, teda len o tom, na čom sa stavebník s daným subjektom, ktorý dal pripomienky, nedohodne.

Čo sa týka zodpovednosti za stavbu, zostáva zachovaný súčasný stav. Tak ako dnes, zodpovedný je stále rovnako stavebník. Projektant bude však voči stavebníkovi zodpovedný za to, že stavbu navrhuje v súlade so zákonnými podmienkami. To platí aj v súčasnosti, v praxi sa to však príliš neuplatňovalo. Neprehľadné prostredie totiž spôsobilo, že aj skúsený projektant potreboval tzv. inžiniering a miestnu znalosť, ako postupuje konkrétny úradník na konkrétnom stavebnom úrade. Zámerom je, aby občan stavebník, ktorý stavia svojpomocne, mal poplatky blížiace sa k nule až nulové. Čiže občan nielenže bude stavať lacnejšie, ale navyše povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže skôr začať s výstavbou. Komerčný sektor bude mať nastavené poplatky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že na rozdiel od občana stavebníka má výhodu ziskovosti. Odbúraním práve inžinieringu a komplikovanosti pri povoľovaní a zrýchlení procesov stavebník ušetrí na iných dnešných nákladoch.

Nová stavebná legislatíva myslí aj na seniorov, do poštovej schránky im príde list o začatí konania, a to vrátane inštrukcií a linku na vyplnenie formulára námietok k stavebnému zámeru. Toto platí v prípade, ak nemajú aktivovanú elektronickú schránku. Ak nepoužívajú internet, rodinný príslušník, ktorý má prístup k internetu a používa ho, im môže pomôcť vyplniť formulár a poslať ho. Ak takúto možnosť nemajú, pôjdu na poštu a pracovník pošty im poskytne asistenciu s vyplnením formulára a doručením.

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto sa zásadne zmení a celý proces, či už prípravy územnoplánovacej dokumentácie, alebo konania pri výstavbe, budú vedené elektronicky. Už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, všetky dokumenty sa budú zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude elektronická.

Elektronický systém bude plne funkčný už od roku 2023. Avšak konania, ktoré boli začaté podľa starých predpisov, bude možné realizovať naďalej. Počíta sa s dvojročným prechodným obdobím 2023 - 2025 tak, aby sa nezastavili projekty, ktoré boli v povoľovacích procesoch.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie na Slovensku trvá neúmerne dlho. Je všeobecne známe, že tento proces trvá nezriedka až roky.Následkom tohto zdĺhavého procesu vznikajú veľké hospodárske škody. Už dlhší čas cítime spoločenskú objednávku na skrátenie týchto procesov. Aktuálne čerpáme obrovské zdroje z Plánu obnovy a eurofondy, kde je skrátenie a zjednodušenie administratívnych procesov veľmi dôležité.

Samozrejme. Prírodu treba chrániť, a tak sú aj procesy nastavené. Rozsah ochrany prírody sa týmito kódexami rozširuje, rovnako sa rozširujú aj možnosti prístupu verejnosti do celého systému a tiež sa posilňujú aj možnosti odvolania.

Ide o zaužívané a ničím nepodložené tvrdenia. V každej krajine je pri výstavbe dotknuté životné prostredie. Dobre nastavené zákony slúžia na to, aby boli tieto škody minimálne.

Toto tvrdenie nie je pravdivé. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR nie je superúradom. Ak má vzniknúť v chránenej oblasti stavba, ktorá bude mať vplyv na kvalitu životného prostredia, rozhodovať o nej bude Ministerstvo životného prostredia SR. To v rámci EIA vykoná posudzovanie stavby samotnej a vydá zároveň aj EIA. Navyše, ako prílohu k EIA vydá rovno aj stavebné povolenie.Zjednodušene povedané - všetky stavby, ktoré vyžadujú EIA bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia.

V rámci procesov schvaľovania povoľovania stavieb ostáva občanom v plnej miere zabezpečený prístup verejnosti.

Samozrejme, občania sú aj naďalej účastníkmi konania. Nová stavebná legislatíva prináša zmenu v tom, že sa zlučujú štyri rôzne konania (EIA, územní konanie, stavebné konanie a kolaudačné konanie) do jedného, tzv. integrovaného konania. Bude tak iba jedno správne konanie, v rámci ktorého možno uplatniť svoje právo byť účastníkom konania.Zúži sa tak priestor pre špekulantov, ktorí sa odvolávali v každom jednom konaní a zdržiavali tým schvaľovanie významných stavieb. Pri veľkých stavbách budú mať občania čas na odvolanie až 90 dní, kým doteraz to bolo iba 30 dní.

Ochrana prírodného bohatstva patrí medzi základné úlohy štátu. Tento fakt zohľadňuje aj nová stavebná legislatíva, ktorá významne posilňuje oblasť vplyvov na životné prostredie. V rámci územného plánovania sa procesy harmonizujú s posudzovaním strategického dokumentu (tzv. SEA) a výsledky posúdenia sú pre územnoplánovaciu dokumentáciu záväzné. Navyše, Ministerstvo životného prostredia SR posilňuje svoju pozíciu pri kontrole zákonnosti územného plánovania. V oblasti výstavby sa zlučujú procesy posudzovania vplyvov (EIA) s konaním o stavebnom zámere a špeciálnym stavebným úradom by mal byť orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie pri výstavbe, sa plánuje zlúčenie konania o stavebnom zámere a posudzovania vplyvov. V jednom procese bude tak možné lepšie vyhodnotiť tieto vplyvy s ohľadom na stupeň posudzovanej dokumentácie. Zároveň sa skrátením procesu eliminujú potenciálne zmeny súvisiace s dlhým procesom povoľovania.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie vychádza z európskej legislatívy, preto zostáva súčasťou procesov naďalej. Zmení sa však to, že po novom bude namiesto dvoch osobitných procesov jeden. Keď stavebník dostane povolenie EIA, súčasne bude mať aj povolenie stavebného zámeru. Celkovo sa tak tri konania zlúčia do jedného.

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania. Prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Tiež bude postupne vyhodnocovať stále viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať. Bude tak nápomocný ako stavebníkovi, projektantovi, tak stavebnému úradu.Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu budú zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia. A ak bude stavebník spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne bude mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môže večer potom, čo ho podá, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu.Významnou pozitívnou zmenou je aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes existuje územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie. Tieto tri procesy sa zlúčia do jedného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už prekonané. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia, až keď sa začína stavať. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní. V prípade malých stavieb sa upresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. Vplyv obyvateľov na územie, v procese územného plánovania, sa vďaka novej legislatíve zlepší. Tým, že sa zjednodušuje proces, jasne sa vymedzuje časový priestor, v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane spolu s procesom SEA, a zároveň sa výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie stávajú záväznými. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme, s jasnými pravidlami.

Náležitosti ohlásenia upravuje § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. K ohláseniu stavebník prikladá stanoviská dotknutých orgánov vyžadovaných podľa osobitných predpisov – najmä stanovisko dotknutého orgánu k pripojeniu k distribučnej sieti a prehlásenie dodávateľa fotovoltického zariadenia o bezpečnosti, stabilite a spoľahlivosti umiestnenia fotovoltického zariadenia na stavbu. Dotknutým orgánom je v zmysle § 140a Stavebného zákona aj vlastník siete technického vybavenia územia.Rozsah podkladov pre stavebné konanie alebo pre ohlásenie určuje stavebný úrad na základe posúdenia konkrétneho návrhu. Nie je možné sa vyjadrovať z úrovne ústredného orgánu, aké podklady pre rozhodnutie v konkrétnom prípade stavebný úrad má alebo nemá požadovať.V závislosti od technického riešenia stavby môže stavebný úrad podľa § 57 Stavebného zákona určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Vzhľadom na viaceré zásadné zmeny, ktoré prináša nová legislatíva – medzi ktoré patrí najmä zrušenie tzv. preneseného výkonu štátnej správy v oblasti výstavby, vytvorenie nového ústredného orgánu štátnej správy a elektronizácia administratívnych postupov (konaní) a čas potrebný na ich implementáciu, je pochopiteľné, že môžu panovať obavy z naplnenia všetkých cieľov reformy. Týchto skutočností si boli vedomí aj tvorcovia legislatívy. Schválenie novej legislatívy v oblasti územného plánovania a výstavby možno považovať za prvý krok v rámci ohlásenej reformy, ktorej ambíciou je, okrem iného, aj zjednotenie a štandardizovanie požiadaviek na obsah a kvalitu územno-plánovacej dokumentácie, zjednodušenie procesov povoľovania pre kvalitne pripravené investičné projekty, metodická centralizácia, zvýšenie kvality rozhodovania, elektronizácia a postupná digitalizácia a iné.

Dovoľujeme si rozptýliť medializované, avšak ničím nepotvrdené tvrdenia, že investor či projektant bude rozhodovať o povolení investičnej činnosti. Je pravdou, že na projektanta sú kladené viaceré zvýšené nároky oproti dnešnému stavu (napr. potreba zabezpečiť prerokovanie, úprava dokumentácie po prerokovaní, vypracovanie správy z prerokovania atď.), avšak konečné slovo, resp. rozhodovanie je zverené výhradne do pôsobnosti stavebného úradu.

Samozrejme. Prírodu treba chrániť, a tak sú aj procesy nastavené. Rozsah ochrany prírody sa týmito kódexami rozširuje, rovnako sa rozširujú aj možnosti prístupu verejnosti do celého systému a tiež sa posilňujú aj možnosti odvolania.

Ide o zaužívané a ničím nepodložené tvrdenia. V každej krajine je pri výstavbe dotknuté životné prostredie. Dobre nastavené zákony slúžia na to, aby boli tieto škody minimálne.

Toto tvrdenie nie je pravdivé. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR nie je superúradom. Ak má vzniknúť v chránenej oblasti stavba, ktorá bude mať vplyv na kvalitu životného prostredia, rozhodovať o nej bude Ministerstvo životného prostredia SR. To v rámci EIA vykoná posudzovanie stavby samotnej a vydá zároveň aj EIA. Navyše, ako prílohu k EIA vydá rovno aj stavebné povolenie.Zjednodušene povedané - všetky stavby, ktoré vyžadujú EIA bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia.

Celá reforma v oblasti výstavby a územného plánovania má za cieľ zlepšiť podmienky výstavby, ktoré sú dnes už neprijateľné. A to nielen pre investorov a podnikateľský sektor, ale aj pre obyčajného stavebníka rodinného domu. Je bežnou praxou, že občania nemajú dostatočnú znalosť o tom, čo je prípustné postaviť v ich blízkosti. Navyše, o začatí stavebného konania sa často dozvedia až keď sa s ním začína. Nové pravidlá prinesú zásadnú zmenu a občana vtiahnu priamo do procesu územného plánovania. O každom zámere či zmene, ktorá sa ľudí dotýka, budú automaticky informovaní.