Ústavnoprávne podmienky vyvlastnenia zakotvuje:

• Listina základných práv a slobôd

• Zákon č. 460/1992 Z. Ústava Slovenskej republiky

• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

• Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) vychádza zo súčasnej ústavnej úpravy vyvlastnenia v Slovenskej republike, ktorá je porovnateľná s ústavnou úpravou iných európskych krajín a vyhovuje aj medzinárodným zmluvám o ľudských právach a slobodách.

Zákon o vyvlastňovaní upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného, t. j. podrobne upravuje procesné pravidlá vyvlastňovacieho konania, ktoré poskytujú adekvátnu právnu ochranu účastníkom konania.


Zákon o vyvlastňovaní upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo k stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo k stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo k stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

Podľa zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len
• v nevyhnutnej miere,
• vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
• za primeranú náhradu a
• ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Legislatíva

Dokumenty a materiály