Digitalizácia je s témou stavebníctva úzko prepojená a jej úloha bude v budúcnosti ešte silnieť. Zmena legislatívy, ktorá stojí na začiatku reformy územného plánovania a výstavby, je naviazaná na plánovanú automatizáciu konaní o povolení v rámci stavebného procesu a na digitalizáciu oblasti územného plánovania. Aj o tom, ako s ním súvisí požiadavka na dodávanie informácií vo forme BIM modelov rozprával na podujatí BIM Summit Roman Skorka, generálny riaditeľ pre výstavbu a vyvlastňovanie.
Prijatie zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní bolo prvým hmatateľným krokom v zmene stavebnej legislatívy, ktorá bola na Slovensku platná takmer 50 rokov. Jedným z dlhodobých cieľov Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR je aj elektronizácia a následne digitalizácia konania, ktorá by nielen zrýchlila a zjednotila procesy, ale zároveň odstránila resp. minimalizovala prieťahy. „Momentálne sme v bode nula, prvé nasadenie BIM modelov pre nové stavby by malo byť v roku 2026. Základná infraštruktúra informačného systému však bude pripravená už od roku 2024. Spolupracujeme s Technickou univerzitou v Košiciach, ktorá by nám mala doručiť overenie navrhovaného technického riešenia a harmonogramu,“ otvoril tému počas svojho vystúpenia na BIM Summite Roman Skorka.
Očakávania stavebného sektora sú, vzhľadom na prax v zahraničí, vysoké. Stavebníci dlhodobo volajú po zjednotení štandardov. „Rozumieme, že prevláda pocit, že sa to dá spraviť hneď. Zmena stavebnej legislatívy však so sebou nesie viaceré témy, ktoré riešime súbežne. Musíme myslieť na to, že zákony a vyhlášky robíme nielen pre pripravených stavebníkov, ale pre všetkých aktérov.“ vysvetlil Roman Skorka. Ako zdôraznil, s platnosťou novej legislatívy, k 1. aprílu 2024, nebudú musieť byť všetky stavby v BIM modeli. „Nemôžeme to prispôsobiť všetkým tým, ktorí sú pripravení, musíme myslieť aj na tých, ktorí, nie sú,“ reagoval Skorka na podnet, že vyše 20 % stavebníkov už dnes s formátom BIM pracuje. Zároveň dodal, že úrad víta skúsenosti stavebného sektora a ľudí, ktorí novú legislatívu budú napĺňať v praxi.
S témou digitalizácie je úzko prepojená aj ambícia úradu vytvoriť Digitálnu dvojičku Slovenska. „Je to ultimatívny cieľ celej reformy. Jedným z nedostatkov, s ktorým sa v rámci stavebných procesov stále boríme, sú chýbajúce dáta. Digitálna dvojička nám môže výrazne pomôcť čo sa týka kvality rozhodovania,“ ozrejmil na záver Roman Skorka.
