18.-19. mája sa konal 7. ročník česko-slovenskej environmentálnej konferencie v prostredí Moravskosliezskych Beskýd.

Hlavným cieľom konferencie bola výmena praktických a legislatívnych skúseností oboch krajín v oblasti odpadov, ochrany ovzdušia a vôd, posudzovania vplyvov na životné prostredie, integrovanej prevencie, teplárenstva a energetiky.

O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zosúladení procesov EIA/IKPZ na konferencii prednášal Roman Skorka, generálny riaditeľ pre výstavbu a vyvlastňovanie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

V úvode svojej prednášky pomenoval súčasnú situáciu, kde podľa rebríčkov vychádza Slovensko na poslednom mieste pri získaní stavebného povolenia a pri príprave nového stavebného zákona vo všeobecnosti vychádzali z faktov a z hodnotení nezávislých inštitúcií. Pre odstránenie nedostatkov, ktoré zhoršujú naše celosvetové výsledky pristupovali k zmene legislatívy vysoko profesionálne.

V úvode svojej prednášky popísal aktuálny stav. Podľa rebríčkov sa Slovensko nachádza na poslednom mieste pri získaní stavebného povolenia. Pri príprave novej stavebnej legislatívy sa vychádzalo aj z hodnotení nezávislých inštitúcií a k zmenám sa pristupovalo vysoko profesionálne. Hnacím motorom bolo odstránenie nedostatkov, ktoré zhoršujú naše skóre v celosvetovom meradle.

Na prednáške priblížil zákon o výstavbe a jeho hlavné zásady, princípy a riešenia, ktoré prináša. V rámci úpravy kompetencií vyzdvihol dôležitú novinku a tou je, že orgánu Ministerstva životného prostredia je zverená oblasť výstavby pre stavby, ktoré sú predmetom posúdenia vplyvu na životné prostredie. To znamená, že orgán Ministerstva životného prostredia bude viesť takúto stavbu od posúdenia až po kolaudáciu.

"Chcel by som rozptýliť obavy, ktoré boli medializované, že náš úrad bude rozhodovať o všetkom a berie si celú pôsobnosť. Nie je to pravda. Špeciálna pôsobnosť práve pre rezort životného prostredia zostáva zachovaná," informoval generálny riaditeľ Skorka.

Prítomným vysvetlil základné typy konaní, ktoré zákon o výstavbe obsahuje. V rámci konania o umiestnení stavby, ktoré bude nahradené záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania pripomenul, že mať územný plán je originárna a jedinečná kompetencia, ktorú majú obce zverené ústavou.

"Čo v prípade ak obec nemá územný plán? Aj na to zákon pamätá a v prechodných ustanoveniach určuje obciam mať územný plán do roku 2032 a takisto pamätá na to, že pokiaľ obec nemá územnoplánovaciu dokumentáciu nebude vydávať záväzné stanovisko," objasnil Skorka.

Aj takýmito nepriamymi spôsobmi sa zákon stačí tlačiť na to, aby sa plnila táto kompetencia. Obce majú rozhodovať o tom, čo sa bude nachádzať na ich území, za akých podmienok a akým spôsobom zregulujú svoje územie a táto činnosť má byť zhmotnená v rámci územnoplánovacej dokumentácie.

Konferencie sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva životného prostredí ČR a SR, českej a slovenskej inšpekcie životného prostredia, zástupcovia štátnej správy a samosprávy, odborníci na monitorovanie kvality životného prostredia a zdravia obyvateľstva a prevádzkovatelia významných priemyselných a energetických podnikov.