Klimatická kríza a nedostatok dostupného a kvalitného bývania nie sú len environmentálnou či sociálnou témou, ale aj otázkou bezpečnosti a ľudských práv. Na medzinárodnej vedeckej konferencii Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach na to vo svojom vystúpení poukázal Miloš Svrček, vedúci oddelenia realizácie Architektonickej politiky Slovenska (APS) na našom úrade. APS, Nový európsky Bauhaus (NEB) a spolupráca s UN-Habitat sú podľa neho navzájom sa dopĺňajúcimi nástrojmi, ktoré môžu zvýšiť odolnosť sídiel voči klimatickým hrozbám.
Medzinárodnú vedeckú konferenciu „Environmentálny rozmer medzinárodného práva ľudských práv, medzinárodného azylového a utečeneckého práva a ľudskoprávny rozmer medzinárodného práva životného prostredia“, ktorá sa konala 25. septembra 2026 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, otvoril dekan fakulty Miroslav Štrkolec. Na podujatí vystúpili odborníci zo Slovenska, Česka, Ukrajiny aj Spojených štátov amerických. Program sa členil do štyroch blokov, ktoré sa venovali teoretickým východiskám environmentálnych ľudských práv, klimatickej zmene, environmentálnej bezpečnosti a nútenému vysídľovaniu z environmentálnych dôvodov, ako aj ochrane zraniteľných skupín, právu na vodu a environmentálnej degradácii počas ozbrojených konfliktov.
Miloš Svrček vystúpil v druhom bloku s príspevkom „Environmentálna bezpečnosť v ére klimatickej krízy: Nový európsky Bauhaus a UN-Habitat v kontexte medzinárodného práva životného prostredia“. Pripomenul, že klimatická kríza spolu s nedostatkom dostupného a kvalitného bývania predstavujú vážnu hrozbu pre environmentálnu bezpečnosť a zasahujú do práva na život, zdravie a primerané bývanie. Uviedol, že medzinárodné právo ukladá štátom povinnosť náležitej starostlivosti pri ochrane obyvateľov pred dôsledkami klimatickej zmeny. Štát túto povinnosť napĺňa predovšetkým tým, ako rozhoduje o využívaní územia a o povoľovaní stavieb. Význam tejto problematiky ilustroval na údajoch Rady EÚ, podľa ktorých sektor budov a stavebníctva zodpovedá v Európskej únii približne za 42 % spotreby energie a 35 % emisií skleníkových plynov.
Zástupca nášho úradu v tomto kontexte predstavil Architektonickú politiku Slovenska, ktorú vláda schválila 3. decembra 2025 ako prvý celoštátny strategický dokument zameraný na kvalitu vystavaného prostredia. Z pohľadu environmentálnej bezpečnosti je kľúčová najmä jej tematická oblasť „Sídla a krajina“ s dvadsiatimi opatreniami, od prírode blízkych riešení proti povodniam, erózii a suchu cez podporu kompaktných sídiel, monitorovanie rozširovania zastavaného územia a revitalizáciu brownfieldov až po rozvoj zelenej infraštruktúry.
Medzinárodný rozmer tejto agendy priblížil na príklade podujatia Danube Region Urban Forum (DRUF) 2026, ktoré sa v apríli konalo v Bratislave. Pri jeho príležitosti Slovensko podpísalo s UN-Habitat päťročnú dohodu o spolupráci, ktorej súčasťou je zriadenie UN-Habitat Collaboration Hub v Košiciach – regionálneho centra pre EÚ, Ukrajinu a Slovensko. Táto spolupráca môže podľa Miloša Svrčeka prispieť k zvyšovaniu odolnosti sídiel v celom povodí Dunaja, ako aj k udržateľnej obnove Ukrajiny.
Tretím pilierom jeho príspevku bol Nový európsky Bauhaus, ktorý spája udržateľnosť, estetiku a inklúziu. Jeho význam posilnilo Odporúčanie Rady EÚ z 11. mája 2026, ktoré vyzýva členské štáty začleniť hodnoty NEB do politík a programov financovania. Náš úrad ako národný kontaktný bod pre NEB pripravuje nástroje, ktoré majú princípy NEB a APS preniesť aj do podmienok čerpania eurofondov po roku 2027. Príkladom je Matica NEB pre nájomné bývanie, ktorá je zatiaľ v pracovnej verzii.
Svoje vystúpenie na konferencii uzavrel siedmimi odporúčaniami. Zaradil medzi ne premietnutie opatrení APS do územných plánov a metodických usmernení s merateľnými ukazovateľmi, zavedenie systému monitorovania rozširovania zastavaného územia, podporu obcí bez územného plánu pri jeho tvorbe, začlenenie kritérií NEB do podmienok čerpania eurofondov po roku 2027, formalizáciu mandátu a posilnenie kapacít národného kontaktného bodu pre NEB, využitie košického centra UN-Habitat na prenos poznatkov o odolnej obnove sídiel medzi Ukrajinou, Európskou úniou a Slovenskom.
Príspevky z konferencie vyjdú v editovanej vedeckej publikácii.
Viac o APS si môžete prečítať tu: Architektonická politika Slovenska
Viac o iniciatíve NEB si môžete prečítať tu: Nový európsky Bauhaus