Novela Stavebného zákona, ktorú schválil parlament, nadobudne účinnosť 1. januára 2027. Precizuje definície, zjednodušuje procesy a reaguje na potreby z praxe. Roman Skorka, generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania nášho úradu, v rozhovore so Simonou Parížekovou, hovorkyňou nášho úradu, priblížil, aké zmeny novela prinesie v oblasti drobných stavieb a venovali sa aj spresneniu definícií.
Zadefinujme si na úvod, aké sú najvýznamnejšie a najzásadnejšie zmeny, ktoré novela Stavebného zákona prináša.
Medzi tie najzásadnejšie by som určite chcel vyzdvihnúť viaceré inštitúty, ktorých účelom je ešte zjednodušiť priebeh povoľovania. Týka sa to najmä niektorých osobitostí vo vzťahu k dokumentácii súvisiacej s ohlasovanými stavbami alebo stavebnými prácami.
Sú to inštitúty, ktoré umožňujú spojiť viaceré stupne dokumentácie stavby do jedného. Konkrétne vypracovať stavebný zámer v rozsahu projektu stavby, absolvovať jeho jedno prerokovanie, v jednom konaní rozhodnúť o stavebnom zámere a zároveň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia takpovediac obratom vydať overovaciu doložku, ktorá umožňuje pristúpiť k zhotoveniu stavby.
Taktiež sa upravovali niektoré inštitúty súvisiace s informačnými konštrukciami. Upravili sa niektoré osobitosti súvisiace s kolaudáciou, kde sa zúžil okruh účastníkov konania a s tým súvisiace prípustné opravné prostriedky.
V našich videopodcastoch sa budeme postupne venovať všetkým zmenám, ktoré novela prinesie, ale dnes sa zameriame na precizovanie definícií a na drobné stavby. Novela Stavebného zákona zavádza nový pojem, takzvané pozemné stavby. Čo vyvolalo potrebu zaviesť tento pojem a čo tam spadá?
Je dôležité zdôrazniť, že doplnením tohto pojmu sa nemení predmet povoľovania ani jeho postup. Touto úpravou alebo vôbec kategorizovaním stavieb do dvoch hlavných skupín na pozemné stavby a inžinierske stavby, sa sleduje skôr zjednotenie ich vykazovania, respektíve označovania pre potreby napríklad evidovania štatistických ukazovateľov.
Pozemné stavby sa delia na budovy, ktoré sú bytové, nebytové alebo zmiešané, na ostatné pozemné stavby a druhou kategóriou sú inžinierske stavby.
Mohli by ste aj konkrétnejšie priblížiť, čo napríklad patrí medzi inžinierske stavby?
Pod pojmom inžinierske stavby si vieme predstaviť prioritne stavby súvisiace so zabezpečením územia. Ide teda o stavby súvisiace napríklad so zabezpečením alebo prenosom médií - jednoducho povedané plynovody, elektrovody alebo sa do tejto kategórie radia aj iné líniové stavby - či už sú to cesty, diaľnice, železnice a podobne.
Osobitnou témou sú informačné konštrukcie. Novela tento pojem zavádza hneď v troch kategóriách, a to ako pri stavbách, pri drobných stavbách, tak aj v § 18, ods. 5, a teda pri stavbách, na ktoré nie je potrebné ani ohlásenie, ani stavebný zámer. Viete nám priblížiť, kedy je potrebný na informačnú konštrukciu stavebný zámer, kedy ohlásenie a kedy ani jedno z toho?
Informačná konštrukcia je v dôsledku tejto úpravy Stavebného zákona uvedená konkrétne a jasne už hneď na úvod ako stavba. Čiže ide o konštrukciu, ktorej účelom je verejné šírenie informácií, či už je to o nejakom športovom, kultúrnom prípadne o inom podujatí alebo o iných verejne šíriteľných informáciách.
Takže tam patrí napríklad billboard alebo aj označenie na budovách?
V zásade áno, billboardy sú informačnými konštrukciami. Informačné konštrukcie, pre divákov alebo poslucháčov, ktorí majú skúsenosti s predchádzajúcim zákonom č.50/1976 Zb., sú vlastne reklamné stavby. Čo sa týka označenia budov a prevádzok, tie však nespadajú do kategórie stavby, ktorú som spomínal, ale majú výnimku podľa §18 ods. 5.
Aby som však viac priblížil charakteristiku, respektíve rozdelenie informačných konštrukcií do predmetu povoľovania, tak je veľmi dôležité poznať alebo mať na pamäti tri čísla. Tým zrejme najdôležitejším je 20 m² informačnej plochy. Toto číslo rozdeľuje, ktoré informačné konštrukcie sú drobnými stavbami. To znamená, že informačné konštrukcie s informačnou plochou, teda plochou v rámci ktorej dochádza k šíreniu informácií, do 20 m², sú drobné stavby. Tie sú predmetom ohlasovania, ak sú splnené niektoré podmienky. Zrejme najdôležitejšou, ktorá bude spomenutá v drvivej väčšine prípadov, je jej umiestnenie na verejnom priestranstve alebo umiestnenie v hranici alebo s odstupom menším ako 2 metre od hranice pozemku, alebo umiestnenie na nejakých kultúrnych pamiatkach. Ako som už spomínal, takéto informačné konštrukcie sú predmetom ohlasovacej povinnosti.
Ak by sme presiahli tento pomyselný limit 20 m², v takom prípade informačná konštrukcia už nie je drobnou stavbou. Je stavbou, ktorá je predmetom konania o stavebnom zámere, následne overovania projektu stavby.
Posledná kategória informačných konštrukcií je v § 18, ods. 5. Ide o výnimku, kedy zákon definuje, ktoré informačné konštrukcie si nevyžadujú ani konanie o stavebnom zámere, ani ohlásenie. Sú to informačné konštrukcie, ktorých súčet plochy je do 1,2 m². To, čo je dôležité spomenúť, tento ods. 5 sa novelou taktiež upravoval a v novom znení už zákon nerozlišuje spôsob osadenia tejto informačnej konštrukcie. Čiže v zásade je jedno, či je informačná konštrukcia umiestnená na fasáde alebo na nejakom stĺpe osvetlenia alebo podobne.
Čiže pri osadení informačnej konštrukcie v rámci § 18, ods. 5 sa nerozlišuje, kde je umiestnená. Spomínali ste, že kľúčová je metráž informačnej plochy. To znamená, že keď je upevnená stĺpom o zem, tak nie je dôležité, akú metráž má ten stĺp, ale ide práve o tú plochu, ktorú vidíme.
Áno, presne to je kľúčové - to rozdelenie do kategórií alebo predmetu povoľovania závisí od veľkosti informačnej plochy. Je dôležité poznamenať, že už spomínané označenia budov alebo prevádzok taktiež spadajú do tzv. výnimky a nie sú predmetom konania podľa Stavebného zákona, a to podľa spomínaného § 18, ods. 5.
Pozrime sa teraz na drobné stavby. Ako novela mení alebo precizuje túto definíciu? Čo tam pribudlo alebo možno naopak odbudlo?
Asi najvýraznejšia zmena, ktorá sa dotýka drobných stavieb, okrem informačných konštrukcií, ktoré sme si spomínali, sa týka podzemných stavieb. Pri nich zostáva zachovaný limit na splnenie definície drobnej stavby 25 m² zastavanej plochy s hĺbkou 3 metrov. Tieto stavby, ak sú splnené podmienky, sú predmetom ohlásenia.
Rozdielnosť spočíva najmä v zavedení novej kategórie, ktorá sa nachádza v §18, a sú ňou zmontované výrobky, u ktorých je tento limit odlišný. Zákon pripúšťa, že ohlasovanie postačí aj pre podzemné stavby zhotovené osadením zmontovaného výrobku, ktorých zastavaná plocha je dokonca až do 50 m² s rovnakou hĺbkou 3 metre.
To znamená, že keď stavebník si chce postaviť napríklad bazén, ktorý je zmontovaným výrobkom, tak to musí byť do 50 m². Ale pokiaľ by ten bazén staval svojpomocne, tam sa znižuje tá metráž?
Svojpomocnosť úplne nie je kľúčovým parametrom. Ak si vezmeme ako príklad bazén, ktorý je už zhotovený a je dovezený na miesto osadenia a následne umiestnený do pripraveného lôžka, tak v takom prípade sa jedná o zmontovaný výrobok. Ak je, samozrejme, do 50 m², a spadá pod §18.
Ak by však išlo o bazén, ktorý je konštruovaný na mieste, je murovaný, nejedná sa o zmontovaný výrobok, v tomto prípade by išlo o štandardnú podzemnú stavbu, kde už je limit, kedy postačuje ohlásenie, do 25 m².
Akých podzemných stavieb sa to ešte môže týkať?
Stavby, ktorých sa to týka, môžu byť rôzne. Opäť je potrebné rozlišovať medzi spôsobom zhotovenia. Ak by sme mali na mysli nejaké žumpy alebo iné zariadenia, ako napríklad pivnice, ktoré sú taktiež dovezené ako zmontovaný výrobok, tak pre ne ostáva ten väčší limit, teda do 50 m².
Ale ak by sme ich zhotovovali takpovediac na mieste, tak v takom prípade je limit menší, a teda do 25 m². Tu zákon alebo zákonodarca vychádza z toho, že rozlišuje medzi spôsobom zhotovovania. Čiže ak doveziem zmontovaný výrobok na miesto usadenia, tak je aj pravdepodobnosť nejakého ovplyvnenia okolia ďaleko menšia, ako keby tie stavebné práce mali prebiehať priamo tam.
Dôležité je tiež upozorniť, že okrem toho, či ide o zmontovaný výrobok, je taktiež dôležité dávať pozor na podmienky, ktoré sú určené v § 18, ods. 3, čiže to sú napríklad vplyv na životné prostredie, odstupné vzdialenosti alebo podobne.
Vráťme sa späť k definícii drobných stavieb. Predtým nový Stavebný zákon určoval, že na každú drobnú stavbu je potrebné ohlásenie. Zmení nejako toto novela?
Stavebný zákon pred účinnosťou novely rozlišuje v § 2, ods. 4, v písmenách a) – c) drobné stavby na štandardné, prízemné, podzemné stavby a stavby na lesných pozemkoch. Tie boli automaticky predmetom ohlásenia. Ostatné drobné stavby boli predmetom ohlásenia, ak boli splnené podmienky napríklad odstupových hraníc, vzdialenosti od hranice pozemku, umiestnenia vo verejnom priestranstve, či súvis s nejakou kultúrnou pamiatkou a podobne.
Po novom – od účinnosti novely, teda od 1. januára 2027, už zákon nebude rozlišovať medzi kategóriami drobných stavieb. Všetky drobné stavby budú predmetom ohlásenia, ak budú splnené niektoré z týchto podmienok. Ak nebudú splnené, bude sa na ne uplatňovať výnimka uvedená v § 18, ods. 5.
Zhrňme si, kde sú najväčšie zmeny v precizovaní definícií, teda v ktorých kategóriách nastanú najvýznamnejšie zmeny pre stavebníkov?
Je potrebné zdôrazniť, že pojem stavba ako taký, sa nemení. Ostáva zachované, že je to stavebná konštrukcia zhotovená stavebnými prácami, ktorá je pevne spojená so zemou alebo si jej osadenie vyžaduje úpravu. To, čo sa mení v tomto pojme, je precizovanie textu súvisiaceho s vymenovaním toho, čo všetko spadá pod pevné spojenie so zemou. Upravujú sa tam konkrétne spôsoby, či už sú to napríklad základové pásy, piloty a tak ďalej.
To, čo sa mení v tomto pojme je, že už hneď v úvode zákon priznáva, že pojem stavba sa vzťahuje aj na informačné konštrukcie a zmontované výrobky.
Čo sa týka konkrétnych definícií alebo druhov stavieb, čiže drobné, jednoduché, vyhradené, tie najzásadnejšie zmeny súvisia s tým, že dochádza k akejsi „dvojkoľajnosti“ súvisiacej s osadzovaním zmontovaného výrobku a s tým súvisiacou kategorizáciou vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti.
Najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša novela Stavebného zákona >>